Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
19 mája 2014, 21:34

Revolúcia ako cesta k živoreniu

Ukrajinské jednotky na východe krajiny

Ukrajinské jednotky na východe krajiny

Ukrajinské jednotky na východe krajiny

Séria tak zvaných farebných revolúcií v priestore bývalého ZSSR ukázala vážnosť zámerov Západu vytvoriť „nárazové pásmo“ okolo Ruska a neschopnosť národných elít myslieť v geostrategických a historických meradlách.

Utrpel ako vždy ľud. Sľúbili mu demokraciu a prekvitanie, ale získal chudobu a nestabilitu.

Moldavsko, Kirgizsko, Gruzínsko a teraz aj Ukrajina veľmi dobre pocítili to, čo je zvykom označovať za vonkajší vplyv. Európa a USA ich neoficiálne vyhlásili za pásmo zvláštnych záujmov. A tieto záujmy pravdaže nespočívali v rozvoji alebo premenení týchto krajín ako takých, ale vo vypestovaní na ich územiach elít s mocným protiruským zameraním. Stavilo sa na politické alebo dokonca priame finančné podplatenie politikov, podnikateľov a verejných činiteľov, ktorí podľa plánov euroatlantických režisérov definitívne zbavia svoje krajiny vplyvu Moskvy.

Západní politickí technológovia ani teraz sa nechcú vzdať svojich plánov. Transformujú politický protest do sociálneho. Úloha ale naďalej je tá istá: priniesť do spoločnosti neistotu zo zajtrajška, presvedčiť, že zo všetkého je vinné „veľmocenské Rusko“ a ponúknuť svoje služby ako ručiteľov šťastnej budúcnosti. Riaditeľ Ústavu národných kríz Nikolaj Sorokin poznamenal, že reálnym organizátorom revolúcií vždy je Západ:

- Cieľ je jeden – zapojiť tú či onú krajinu, ktorá nie je dosť angažovaná, do sféry svojich záujmov. Definitívne pohltiť a urobiť z nej svojho satelita. Na druhej strane, odtrhnúť elity a ľud týchto krajín, ako to poznáme na príklade Galície alebo Gruzínka, od Ruska, pretrhnúť historické spojenie s nim. Aj keď to nemusí vždy byť Rusko..

V priebehu dlhých rokov tohto úsilia bolo tu všetko: občianske konflikty, zbedačenie obyvateľstva, napäté vzťahy so susedmi, medzietnické a medzináboženské nesváry. Nepodarilo sa ale to hlavné, to, čo tak zanietene sľubovali západní stratégovia. Obyvatelia postsovietskych krajín sa nepriblížili k európskym a americkým štandardom životnej úrovne. Jednoducho zverili svoj osud politikom, ktorí si zo zištných dôvodov vybrali partnera, ktorému nie je možné dôverovať.

  •  
    a podeliť sa