Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
28 apríla 2014, 17:49

USA: diplomacia bez kompromisov

Barack Obama na Malajskej univerzite

Barack Obama na Malajskej univerzite

Barack Obama na Malajskej univerzite

Dohodnúť sa o pokojnom odovzdaní moci za účasti USA sa ešte nikomu nepodarilo. 

„Amerika má najmocnejšiu armádu sveta, ale nechceme konflikty, snažíme sa zachovať mier“, vyhlásil 27. apríla prezident USA Barack Obama v prejavče na Malajskej univerzite.

Prečo sa nepodarilo realizovať tieto snahy v Afganistane, Iraku a Líbyi? Veď aj Talibanci, aj Saddám Husajn, aj Muammar Kaddáfí sa zúfalo snažili vyhnúť sa vojne.

Napríklad 14. októbra 2001 denník Guardian napísal, že Talibanci navrhovali vydať Usamu bin Ládina do neutrálnej krajiny, ak USA pozastavia bombardovania Afganistanu alebo poskytnú im dôkazy účasti Usamu bin Ládina na teroristických útokoch 11. septembra. Keď tieto podmienky neboli akceptované, minister Talibancov tajne prišiel do Islamabadu a urobil ešte lákavejšiu ponuku – dôkazy nie sú potrebné, zastavte bombardovania a vydáme hlavu Al-Káidy do ľubovoľnej krajiny za výnimkou USA. Ale ako napísal denník Guardian, George Bush vtedy vyhlásil, že sa bombardovania nezastavia dokonca ak Talibanci vydajú (bin Ládina), jeho spolubojovníkov a všetkých rukojemníkov... Netreba posudzovať vinu či nevinu. Vieme, že je vinný“.

7. novembra 2003 už spomínaný denník Guardian napísal, ako Bushova administratíva odmietla mierové návrhy Saddama Husajna Washingtonu. Návrhy prišli cez sýrsku rozviedku, francúzskych a ruských diplomatov a pred vojnou – aj cez úradníkov CIA vo výslužbe. Rozviedka Iraku navrhovala vtedy nemožné – tajne povoliť americkým vojenským príslušníkom vstup do krajiny, aby hľadali zbrane hromadného ničenia. Bagdad navrhoval tiež v priebehu dvoch rokov usporiadať demokratické voľby za účastí medzinárodných pozorovateľov.

Aká bola odpoveď? V septembri 2007 španielsky denník El Pais zverejnil úryvky so stenogramu uskutočnených vo februári 2003 rokovaní medzi Georgeom Bushom a vtedajším premiérom Španielska Josem Aznarom na Bushovom ranču v Texase. Podľa tohto stenogramu Bush vyhlási Aznarovi, že nezávisle na tom, či Saddám ostane v Iraku alebo nie, „budeme v Bagdade koncom marca“. Biely dom vtedy odmietol komentovať pravosť tohto dokumentu.

Možmo, že sa vzťah USA voči rokovaniam zmenil po príchode novej administratívy? Ale 22. apríla britský Mail informoval o správe, ktorú predložila minulý týždeň Občianska komisia na vyšetrovanie útoku na veľvyslanectvo USA v Benghází. Patriaci do tejto komisie kontraadmirál vo výslužbe Chuck Kubic oznámil novinárom zaujímavú podrobnosť. Kaddáfí čoskoro po začiatku povstania v roku 2011 skutočne navrhoval svoju demisiu. Ale podľa Kubica Biely dom zakázal Pentagónu uskutočniť vážne rokovania o mierovom odovzdaní moci. Hoci Kaddáfí vytýčil iba dve podmienky svojho odchodu – pokračovanie v boji proti zoskupeniu Al-Káida v krajinách islamského Maghrebu a zrušenie sankcií voči nemu, jeho rodine a jeho stúpencom.

Uvedené príklady bezpochyby sú spojené zďaleka nie s najlepšími postavami súčasných dejín. Ale šanca vyhnúť sa vojnám a mnohým tisíckam obetí vrátane Američanov a Európanov vtedy asi bola. Či je teraz, za takých svojráznych metód realizácie snahy vedenia USA zachovať mier?

  •  
    a podeliť sa