Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
17 apríla 2014, 15:12

Rozkol v ukrajinskej armáde

Rozkol v ukrajinskej armáde

Na juhovýchode Ukrajiny na stranu domobrany prechádzajú vojenskí príslušníci, ktorých kyjevské úrady poslali na potlačenie protestných akcií.

Kým Moskva odsudzuje použitie sily proti civilistom, Brusel radšej nekomentuje informáciu o zahynutých. Vojenskí príslušníci na juhovýchode Ukrajiny jeden po druhom prechádzajú na stranu protestujúcich. Napríklad v Doneckej oblasti - v Kramatorsku a Slavjansku . vojaci z posádok obrnených vozidiel odmietajú účasť na bojových akciách, pretože nechcú brániť nelegitímnu moc. Príslušníci silových rezortov podľa ich slov videli, že účastníci mítingov nie sú separatistami ani teroristami, ako vyhlasujú v Kyjeve, sú to zvyčajní miestni obyvatelia. Expert Nikolaj Sorokin je presvedčený, že väčšina ukrajinských vojakov už neverí terajšej moci:

- Dnes na Ukrajine moc je v rukách nelegitímneho vedenia. Zahájenie rozsiahlej silovej operácie sa stalo začiatkom konca ukrajinskej štátnosti: po prvé, je tu rozkol v armáde medzi dôstojníkmi stredných hodností pochádzajúcimi z východu. Nebudú vydávať príkazy na použitie ťažkých zbraní proti civilistom. Veď tu žijú a budú žiť. Za koho majú bojovať a ničiť vlastný ľud? Za nezákonnú moc v Kyjeve?

Medzitým poslanci na uzavretom zasadaní Najvyššej rady schválili uskutočnenie silovej operácie proti svojmu ľudu na východe krajiny. Vyhlásil to vymenovaný Radou za prvého vicepremiéra Vitalij Jarjoma. Podľa neho „otázka zavedenia mimoriadneho stavu sa zatiaľ neposudzovala“. Všetko bude závisieť od toho, ako veľa vojenských príslušníkov prejde na stranu protestujúcich.

Pritom Európska únia namiesto toho, aby odsúdila rozhodnutie ukrajinských úradov o poslaní vojakov na potlačenie protestných akcií, sa pokúsila podľa tradície uvaliť vinu na Rusko. V Bruseli už ktorýkrát vyzývajú Moskvu, aby “sa vzdala nezákonných akcií na Ukrajine“. Silovú operáciu, v ktorej dôsledku podľa rôznych údajov zahynulo štyri až jedenásť stúpencov referenda, Brusel nekomentoval.

Na samotnej Ukrajine sa stále častejšie ozývajú výzvy k tomu, aby sa odročili prezidentské voľby stanovené na 25. mája. Jeden z kandidátov na funkciu hlavy štátu – Oleg Carjov – si myslí, že nie je možné uskutočňovať hlasovanie v podmienkach občianskej vojny.

  •  
    a podeliť sa