Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
13 februára 2015, 14:57

Forbes: USA nechápu, čo ich bude stáť vojenská pomoc Kyjevu

Forbes: USA nechápu, čo ich bude stáť vojenská pomoc Kyjevu

V USA neutíchajú nehladiac na Minskú dohodu spory o potrebe poskytnutia vojenskej pomoci Ukrajine a to ešte raz dokazuje, že americkí politici chcú naďalej zaťahovať krajinu do konfliktov, o cene a následkoch ktorých nemá Washington ani potuchy, píše spravodajca časopisu Forbes Loren Thompson.

Všetky argumenty, ktoré uvádzajú prívrženci poslania zbraní Kyjevu dokazujú, že americkí predstavitelia moci sa chcú zapojiť do vojenskej operácie bez spočítania si možných škôd pre platiteľov daní, ktorí zväčša nesledujú zahraničnú politiku.

Medzi príčinami, na základe ktorých by mala vraj Amerika dodávať zbrane ukrajinskej armáde, sa nazýva ohrozenie „malého“ štátu zo strany veľkého, nevyhnutnosť zachovania nedotknuteľnosti štátnych hraníc v Európe, snaha zmeniť pozíciu Ruska v ukrajinskej otázke a potreba hájenia dôležitých záujmov USA a NATO. Avšak v každej pozícii sa môžu uviesť protiargumenty, hovorí sa v článku.

„V dnešnej ekonomickej situácii bude vzatý každý cent, ktorý vydajú USA na Ukrajinu, ako dlh u budúcich generácií. Ak predpokladá naša účasť v konflikte riziko rozpútania jadrovej vojny alebo rozkolu v NATO, aby sa mohla zachrániť ešte jedna krajina, situáciu v ktorej nechápeme, bude to rozsiahla strategická chyba“, - je presvedčený Loren Thompson

Treba v prvom rade zdôrazniť, že Ukrajina nie je v prvom rade až taká „malá“ a „slabá“, akou sa ju snažia predstaviť americkí politici. Je to jedna z najväčších krajín v Európe, jej územie je dvakrát väčšie ako je územie Talianska a žije tam toľko približne isto obyvateľov, ako aj v Španielsku. Štát má okrem toho úrodnú pôdu, rôzne zdroje a priemysel. Ukrajina by sa tak mohla v akomkoľvek prípade ubrániť, ak by bolo vedenie krajiny efektívne.

Čo sa týka zachovania európskych hraníc, treba si tu pamätať, že Krym nikdy nevchádzal do zostavy Ukrajiny až dovtedy, kedy ho v roku 1954 líder ZSSR Nikita Chruščov z „nejasných príčin“ odovzdal Ukrajine, pripomína spravodajca.

A čo sa týka vyhlásení, že vojenská pomoc Kyjevu môže zmeniť pozíciu Moskvy v ukrajinskej otázke, nikto sa nemôže zaručiť, či bude podobná zmena pre Západ lepšia. Rusko chápe zasahovanie USA do situácie na Ukrajine ako ohrozenie svojej národnej bezpečnosti a už neraz varovalo, že dodávky amerických zbraní na Ukrajinu sa budú hodnotiť ako provokácia. Washington nevieme prečo neberie slová Moskvy vážne a americkí politici by si mali v tomto prípade spomenúť, ako sa cítili ich predchodcovia počas Karibskej krízy, píše Loren Thompson.

Treba si pritom pamätať, že Ukrajina nebola nikdy zónou kľúčových vojenských alebo ekonomických záujmov USA, pretože sa nachádzala v sfére vplyvu Ruska. Väčšinu svojich dejín nebola Ukrajina okrem toho samostatným štátom. Washington by sa mal majúc na zreteli podobné fakty zamyslieť, či pristúpiť na riziko jadrového konfliktu s Moskvou. Netreba okrem toho zabúdať, že Ukrajina nevchádza do NATO a európske účastnícke krajiny aliancie chápajúce podstatu ukrajinského konfliktu oveľa lepšie, nesúhlasia s poskytnutím vojenskej pomoci Kyjevu, pripomína autor článku.

Argumenty o tom, že Ukrajina potrebuje prostriedky na špeciálnu operáciu, tiež nevydržia kritiku. Dnešné problémy krajiny, napríklad ekonomické, vyprovokovali roky neefektívneho štátneho riadenia. Ak začne poskytovať Západ Kyjevu vojenskú pomoc, ukrajinskí predstavitelia moci začnú žiadať postupne USA a Európsku úniu o stále viac a viac zdrojov a podobná podpora môže trvať dlhé roky, podotýka spravodajca.

  •  
    a podeliť sa