Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
31 januára 2015, 10:31

„Priesvitní“ občania Európy

„Priesvitní“ občania Európy

„Nakoľko by mal byť priesvitný pasažier lietadla?“ – tak ironicky sa spýtalo v tieto dni rakúske vydanie Wiener Zeitung. Dôvodom podobných úvah denníka bola diskusia na dvojdennom stretnutí ministrov vnútra a spravodlivosti krajín EÚ, ktoré sa začalo 29. januára v lotyšskej metropole Rige.

Ako je známe, Lotyšsko predsedá v súčasnosti v Európskej únii. Hlavným bodom programu dňa bola téma boja s terorizmom v aspekte teroristických činov, ku ktorým došlo začiatkom januára zo strany radikálnych islamistov v Paríži.

„Milovník cestovania do ďalekých krajín alebo potenciálny terorista?“ – zvažuje vo svojom komentári spomenutý Wiener Zeitung. Na odpoveď na túto otázku si chce dať Európska únia podľa slov vydania 5 rokov. Vec tkvie v tom, že práve toľko času by sa mali uchovávať osobné údaje tých, kto si vyberá pre svoje cesty po svete ďaleké trasy. Odtienok irónie v úvahách autora komentáru nie je náhodný. Téma zberu osobných údajov občanov spoločnej Európy, a jednoduchšie povediac – sledovania ich súkromného života, je v diskusiách verejnosti v posledné roky jednou z najostrejších a zároveň najchúlostivejších.

Zvláštnu ostrotu nadobudlo posúdenie tejto otázky aj na stretnutí v Rige vysokopostavených predstaviteľov európskej Femidy – prvom po tragických udalostiach začiatkom januára v Paríži. Ak pravda nebrať do úvahy neformálnu výmenu skúseností ministrov Európskej únie, ktorí boli prítomní na spomienkovej manifestácii 11. januára v Paríži na počesť obetí teroristických činov. Už vtedy sa v princípe dotkli všetkých tých problémov, ktoré boli predmetom posúdenia aj v Rige. Otázka o zbere osobných údajov na cestujúcich vo vzduchu sa spomínala aj medzi súrnymi problémami v prvom rade. Ide o potrebu urýchliť zavedenie spoločného systému výmeny informácie o leteckých pasažieroch – Passenger Name Record, PNR, medzi štátmi Schengenskej zóny a všetkými členskými krajinami EÚ.

V rôznych krajinách Európskej únie platia teraz národné systémy a v niektorých štátoch Schengenu sa vôbec údaje o prichádzajúcich pasažieroch vôbec nezbierajú. Návrh o zavedení spoločného systému PNR v EÚ sa vyslovoval aj prv. Proti vystúpil Európsky parlament vrátane frakcie sociálnych demokratov, liberálov a zelených. Podstata idey spočíva v tom, že letecké spoločnosti by mali odovzdávať tajným službám na prilietajúcich a odlietajúcich pasažierov také údaje ako meno, adresu, číslo kreditnej karty – celkovo 42 parametrov. Údaje by sa mali zachovávať 5 rokov. Otázka o tom, či by sa mali týkať také pravidlá aj pasažierov vnútorných liniek spoločnej Európy, je zatiaľ sporná.

Či sa zmení pozícia terajších poslancov, to je ťažko povedať. Expert na vnútorné otázky frakcie Zelených v Európskom parlamente Jan Philipp Albrecht považuje napríklad taký zber osobných údajov za zbytočný. Ešte pred teroristickými činmi v Paríži sa dalo ľahko zistiť, kto a v akom lietadle letí, povedal Albrecht vo svojom vystúpení v Európskom parlamente. Základné údaje pasažiera sú známe po zakúpení nim letenky. Dovoľuje to sledovať všetky prelety tých, koho už podozrievajú. Treba skoncentrovať pozornosť práve na nich, teda na reálnom nebezpečenstve, rezumoval Albrecht. Ako by tomu nebolo, ale účastníci stretnutia ministrov v Rige sa fakticky jednohlasne vyslovili, ako sa vyjadrili médiá, za urýchlené zavedenie systému PNR.

A v Nemecku vyšla opäť na tomto pozadí na jedno z prvých miest téma zamietnutého prv návrhu zákona o zbere a zachovaní údajov o telefonátoch a Internetovom spojení všetkých občanov bez výnimky, dokonca aj tých, koho nepodozrievajú. Zástupcovia vedenia bloku CDU/CDS sa vyslovili za prijatie zákona nezávisle od pozície Európskej únie. Avšak táto idea nie je zatiaľ populárna. Stret bezpečnostných záujmov a proklamovaných hodnôt nie je nový, povedal pre Hlas Ruska vedúci katedry politiky EÚ ústavu medzinárodných vzťahov MZV RF profesor Oleg Barabanov:

- Vyplýva to zo spoločnej línie zosilnenia kontroly života občanov na celom svete s použitím Internetu a nových technologických možností. Je to akási spoločná tendencia. Ale je prirodzené, že to protirečí tradičnému chápaniu demokracie. V danom prípade – princípu nezasahovania štátu do súkromného života. Vidíme tu, ako je účelnosť bezpečnosti, plne pochopiteľná a ktorá sa nemôže napadnúť, v rozpore s demokratickými právami.

Treba podotknúť, že toto „tradičné“ chápanie európskej demokracie, má ako podotýkajú mnohí experti, pri všetkých jeho plusoch aj opačnú stránku. Je to – tradičná sloboda karikatúr pre to samé Francúzsko, provokačný ráz, ktorých ani autori netaja, natoľko tradičná následne za hlavným atlantickým partnerom, podpora opozičných síl pri ignorovaní vyjadrenia vôle obyvateľov celých krajín a regiónov, tak ako povedzme na východe Ukrajiny a predtým na Kryme a aj prijímanie migrantov vo veľkom.

Následkom toho sú krvavé konflikty a teroristické činy – už v samotnej Európe. Možnože sa aj tajným službám podarí niekedy dosiahnuť všeobecné „presvecovanie“ svojich občanov. Ale asi ťažko sa im podarí preniknúť do hĺbky ich myšlienok a zámerov. Taký parameter v osobných údajov nie je.

  •  
    a podeliť sa