Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
30 januára 2015, 17:50

Konflikt na Ukrajine: tvrdé podmienky prímeria

Konflikt na Ukrajine: tvrdé podmienky prímeria

V piatok sa plánovalo uskutočniť v Minsku nasledovnú schôdzku kontaktnej skupiny o urovnaní situácie na východe Ukrajiny, ale v druhej polovici dňa zástupcovia DĽR a LĽR vyhlásili, že odchádzajú z Minska, pretože zástupca Kyjeva na rokovania neprišiel.

Urputné boje prebiehali medzitým minulé dni neďaleko Donecka – v Uglegorsku a Debaľceve. Armáda Novorossie uzavrela fakticky do rána 30. januára kotol, v ktorom sa podľa najskromnejších odhadov nachádzalo zhruba 8 tis. ukrajinských vojakov.

To, že všetko speje k nasledovnému obkľúčeniu a porážke ukrajinských ozbrojených síl, bolo jasné ešte pred niekoľkými dňami. Prezident Porošenko sa asi aj preto zjavne poponáhľal vyzvať k novej schôdzke kontaktnej skupiny o Ukrajine /hoci pokým ich nepritlačili, sa zástupcovia Kyjeva na týchto rokovaniach nie veľmi ochotne chceli zúčastniť/. Avšak teraz bude už pozícia DĽR a LĽR oveľa tvrdšia. Ukončenie bojov a vyvedenie vojsk - to sú dôležité otázky. Ale pôjde o to iba potom, ako odvolá Kyjev hospodársku blokádu Donbasu, - vyhlásil pred minským stretnutím hlava jednostranne vyhlásenej Luhanskej ľudovej republiky Igor Plotnický.

Kyjev sa zatiaľ nechystá uspokojiť. Nedávno sa stalo známe, že Ukrajina požiadala v súvislosti so „zhoršením situácie na východe krajiny“ o dodatočnú vojenskú pomoc členských krajín NATO. Starší partneri Kyjeva naďalej hrajú to isté divadlo: Washington vyvíja nátlak na Brusel, aby tento vyvíjal nátlak na Rusko a nevidel, že ukrajinskí predstavitelia moci dávno presiahli všetky medzinárodné normy. Hoci je to očividné mnohým západným politikom a obhajcom práv. O záveroch vyšetrovania Human Rights Watch informovala predstaviteľka organizácie Júlia Gorbunová:

Ukrajinské vládne sily používajú nevyberane zbrane, vrátane zariadení Grad, v dôsledku čoho hynie obrovské množstvo civilného obyvateľstva, čo je narušením medzinárodného práva.

Štátneho tajomníka USA sa počas návštevy do Rigy opýtali, čo môžu urobiť USA, aby pomohli ukončiť bojové operácie na Ukrajine? Odpoveď nasledovala pomerne originálna: Washington rokuje podľa slov Kerryho „priamo s Ruskom. A Rusko vie, čo môže urobiť“. V podstate je to ešte jedna snaha predstaviť Moskvu stranou ukrajinského konfliktu. Je to ale neúspešná snaha, podotýka riaditeľ ruského Ústavu národných kríz Nikolaj Sorokin:

Všetko to diplomatické vytáčanie a snahy udeliť konfliktu štatút vojny medzi Ruskom a Ukrajinou sú na danú chvíľu neúčinné. Existuje určitá zhoda – tak v Rusku, ako aj v rámci novovzniknutých ľudových republík. Na dnešok všetci chápu, že spojené sily Novorossie, ako ich teraz nazývajú, sú úplne samostatný a dôstojný protivník.

Kyjev by to mal vziať do úvahy. V Minsku bude teda rokovať zástupca Ukrajiny s predstaviteľmi DĽR a LĽR. Rusko a OBSE sa zúčastnia na schôdzke iba ako sprostredkovatelia. A bolo by dobré, ak by sa nakoniec ukrajinskí mocenskí predstavitelia s Donbasom dohovorili. Ináč riskujú spolu s prezidentom Porošenkom ocitnúť sa medzi dvoma ohňami. V piatok pobúrilo likvidovaný batalión Ajdar /dieťa oligarchu Kolomojského/ rozhodnutie predstaviteľov moci a zaútočil preto na budovu Ministerstva obrany. V ukrajinských médiách sa predtým objavila informácia, že prezident Ukrajiny považuje dobrovoľnícke oddiely za vnútropolitickú hrozbu. V tomto prípade mal Petro Porošenko súdiac podľa všetkého pravdu.

  •  
    a podeliť sa