Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
30 januára 2015, 12:10

Európa: vzbura na lodi?

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy

Ruská delegácia v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy avizovala ukončenie účasti na činnosti tejto organizácie do konca roka 2015. Je za tým rozhodnutie o opätovnom odňatí hlasovacích práv a zákaze pôsobenia vo vedúcich orgánoch PZ RE, ktoré bolo schválené 28. januára na zasadnutí organizácie v Štrasburgu.

Za pozmeňujúci návrh na predĺženie sankcií voči ruskej delegácii zahlasovalo 148 účastníkov zasadnutia, proti sa vyslovilo 64. Ide o zaujímavú skutočnosť. Zástupca ruskej delegácie v PZ RE, poslanec Štátnej dumy Leonid Sluckij, povedal novinárom v Štrasburgu, že zaradenie tohto pozmeňujúceho návrhu do hlasovania odsúhlasil jeden z profilových monitorovacích výborov PZ RE s prevahou jediného hlasu – 35, pričom proti hlasovalo 34. Je taktiež nutné podotknúť, že spravodajcom v tejto otázke je šéf výboru a zástupca Rakúska Stefan Schennach, ktorý označil spomínaný návrh za „deštruktívny“ a poškodzujúcu celú „architektúru“ správy, v ktorej chcel pôvodne navrhnúť schválenie nepatrných sankcií voči ruskej delegácii.

Je jasné, že obrátiť späť vlnu rusofóbie, ktorá nabrala na sile, Rakúšan nedokázal. V každom prípade však mal veľký počet priaznivcov. Jednotné stanovisko ohľadom ukrajinskej krízy v Európskej únii absentuje. O niečo skôr sa informovalo, že v súvislosti s vyhrotením situácie na juhovýchode Ukrajiny zvolala šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová mimoriadne zasadnutie Rady EÚ na úrovni ministrov zahraničia, ktoré sa konalo 29. januára v Bruseli. Je samozrejmé, že vina za ďalšie kolo eskalácie ukrajinskej vnútroštátnej krízy je pripisovaná Rusku, čo sa odrazilo aj na programe rokovania.

Nedávno získali európske médiá návrh nového komuniké Rady. Podľa dokumentu požiadali ministri zahraničia Európsku komisiu a zahraničnopolitickú službu o vypracovanie návrhov na sprísnenie protiruských sankcií pred summitom EÚ, ktorý by sa mal konať 12. februára. Nové obmedzenia môžu zasiahnuť kapitálový trh, ťažbu ropy a plynu a tiež ovplyvniť ruské štátne dlhopisy. Lídri krajín a predsedovia vlád členských krajín o to požiadali ministrov EÚ vo svojom spoločnom vyhlásení pred zasadnutím Rady.

Rakúsky kancelár Werner Faymann sa nedávno vyslovil proti sprísňovaniu sankcií, hoci nevylúčil, že k tomu po nadchádzajúcom summite môže dôjsť. Tých, ktorí vystupujú za ukončenie sankčnej vojny s Moskvou už novinári označili za „sedem statočných“. Okrem Rakúska k nim patrí Maďarsko, Taliansko, Česko, Slovensko a Francúzsko. Najdôraznejšie vyslovila svoje stanovisko grécka vláda na čele s novým premiérom, lídrom víťaznej ľavicovej strany Syriza, Alexisom Tsiprasom. „Podotýkame, že sme s tým nesúhlasili“, povedal Federice Mogheriniovej.

Predseda Europarlamentu Martin Schulz uviedol, že s „hrôzou“ sledoval, ako sa Grécko „odchyľuje“ od spoločného stanoviska EÚ ohľadom Ruska. Počas plánovaného stretnutia s Tsiprasom mu Schulz chcel pripomenúť obrovský dlh Grécka a riziká, späté so samostatným konaním. Priateľská rada? Alebo ide o vydieranie? Atlantický „senior-partner“ sa v každom prípade nad takýmito maličkosťami nezamýšľa. Nemecký portál Deutsche Wirtschafts Nachrichten nedávno uviedol, že USA „zintenzívňujú tlak“ na EÚ, keďže sa obávajú rozkolu v otázke ohľadom sprísňovania protiruských sankcií. Popredný odborník zo Strediska situačnej analýzy RAV Sergej Utkin sa napríklad domnieva, že o zjavnom rozkole sa zatiaľ hovoriť nedá:

Samozrejme, že sú tam prítomné určité rozpory. Máme tam krajiny, ktoré sú ochotné pochopiť ruskú politiku, ale aj také, ktoré to odmietajú. V Európskej únii sa rozhodnutia prijímajú na základe konsenzu. Vzhľadom k tomuto nedostatku súdržnosti sa objavila nádej, že sa nám podarí vyhnúť tým najproblematickejším sankciám. Za týmto účelom je však nevyhnutné dospieť k určitému upokojeniu situácie na Ukrajine, k čomu zatiaľ nedošlo.

Je nutné poznamenať, že demarš Grécka nie je spätý ani tak s Ruskom, ako s politikou zameranou na uťahovanie opaskov, ktorú v Európe najviac obhajuje Nemecko, krajina, ktorá sa stala realizátorom americkej politiky vo všetkých otázkach. „Zmena vlády v Aténach znamená porážku pre Merkelovú“, podotkla nemecká spravodajská televízia N-tv v komentári pod názvom Európa viac nehovorí po nemecky. Zaznie odteraz v Európe silnejšie amerikanizovaná angličtina alebo sa začnú hlasnejšie ozývať národné jazyky? Otázka ostáva naďalej otvorenou.

  •  
    a podeliť sa