Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
28 januára 2015, 14:09

Donbas: neporozprávaná vojna

Donbas: neporozprávaná vojna

Prečo tak málo hovoria v Európe o vojne v Donbase, kde hynú ľudia? O situácii na Ukrajine a európskom pohľade na udalosti tam porozprávali pre Hlas Ruska očití svedkovia udalostí v Donbase, taliansky antropológ Eliseo Bertolasi a reportér vydania La Stampa Domenico Cuirico.

Známy taliansky novinár Domenico Cuirico, vojenský dopisovateľ sa nachádzal pol roka v zajatí džihádistov v Sýrii. Nebol na Ukrajine, ale vie, čo je to vojenská žurnalistika. Eliseo Bertolasi je antropológ a výskumník Vysokej školy geopolitickej a aplikovaných vied v Ríme. Bol neraz na Ukrajine, keď tam bol už vojenský konflikt.

- Eliseo, neraz ste boli v Donbase, bezprostredne na línii frontu. Čo je to za vojna?

Eliseo Bertolasi: - Áno, bolo som v Donbase veľakrát. A vojna, ktorú som videl, je hrozná, čo by tam Kyjev nehovoril o „protiterorstickej operácii“. Keď tam prídeš, ihneď sa ocitneš v epicentre bojov strán, ktoré používajú ťažké zbrane, tanky a delostrelectvo. Sú tam všade zákopy a boli vykopané nadlho. Avšak okrem bojových operácií je ešte civilné obyvateľstvo. Veľmi dobre vieme, že ukrajinské delostrelectvo neustále ostreľuje Doneck a vieme o následkoch tohto ostreľovania a o tom, že sa ničia školy, nemocnice a obytné štvrte.

- Talianske médiá nenapísali za mnohé mesiace ani slovo o tomto konflikte. Prečo podľa Vás, Cuirico, mlčia o vojne tam vyčíňajúcej, odkiaľ sú iba dve hodiny letu do Talianska?

Domenico Cuirico: - Nie je to najskôr problém taliansky, ale celoeurópsky. To, čo sa dialo vo východnej Ukrajine a ešte skôr na Kryme a teraz sa deje v oblastiach, o ktorých hovoríme, svedčí o tom, že Európa nie je efektívna a nie je schopná prevádzať jednotnú zahraničnú politiku. Európania začínajú mať ťažkosti, keď prechádza problém z čisto ekonomickej do geopolitickej, diplomatickej a vojenskej roviny. Zdá sa mi veľmi cynickým prianie nevidieť to, čo sa deje, aby sa neprebrala záťaž vyriešenia problémov.

Mimochodom, o tom, čo sa tu deje, bolo povedané už nemálo a ešte sa veľa povie v aspekte toho, že vojna sa rozpútala s novou silou.

- Eliseo, a čo môžete povedať o jadrovom nebezpečenstve hroziacom obyvateľom Donbasu, veď o tom nie je v médiách ani slova. Ale ak sa to stane, budú mať problémy všetci...

Eliseo Bertolasi: - Koncom decembra som sa už vyslovil na túto tému. 30. decembra som si prečítal oficiálnu informáciu MZV Ruska, v ktorom šlo o potenciálne jadrové nebezpečenstvo nielen pre Ukrajinu a Rusko, ale aj pre celú Európu. Vtedy vznikla na Záporožskej atómovej elektrárni mimoriadna situácia, v dôsledku ktorej sa tam zvýšila úroveň radiácie 16 krát. Začal som sa zaujímať o to, našiel som press-realize Ministerstva pre mimoriadne situácie Ukrajiny, v ktorých sa potvrdzoval fakt úniku radiácie. Je to veľmi vážne, pretože v prípade výbuchu by bolo množstvo rádioaktívnych zrážok, ktoré by mohli spadnúť v Európe, zaiste oveľa vyššie ako to bolo v prípade s Černobyľom.

- Po masakre v redakcii Charlie Hedbo vznikla vo svete vlna solidárnosti s obeťami teroristov, v Paríži sa uskutočnila manifestácia, na ktorej sa zúčastnili hlavy štátov. Avšak v prípade s Donbasom, kde hynie každodenne desiatky ľudí, sa žiadne demonštrácie nerobia. Cuirico, podľa Vás, prečo?

Domenico Cuirico: -Domnievam sa, žiaľ, že je tomu práve tak. Som nútený priznať, že v súvislosti so zemepisnou blízkosťou nás nejaké udalosti znepokojujú viac ako iné. Prichádza k emocionálnemu vzplanutiu a všetko ostatné sa začína posudzovať ako „obyčajná“ ľudská tragédia. Treba povedať nielen o tom, že všetky obete hynú nevinne, ale aj o tom, že médiá neplnia svoju hlavnú úlohu, teda neobracajú kolektívny pohľad tam, kde trpia ľudia. Médiá odstúpili od úloh, kvôli ktorým vznikali. Avšak okrem zodpovednosti médií treba hovoriť o zodpovednosti politikov a to je oveľa dôležitejšie.

- 27. januára spomínajú vo svete na obete Holokaustu, ale dnes je vo svete nemálo vojen, o ktorých sa nehovorí ani slova. Domenico, čo môžete povedať na záver?

Domenico Cuirico: - Poviem, že by sme nemali zabúdať na svoj profesionálny dlh – rozprávať ľuďom o tom, čo sa deje, byť v kurze vecí. Jedinou zárukou pravdivosti je pre našich čitateľov naše priame svedectvo, naša prítomnosť na mieste udalostí. Takou a iba takou môže byť skutočná žurnalistika. Tak by malo byť vo Východnej Ukrajine, v Sýrii a aj v Nigérii – všade, kde víchor dejín krúži a často láme ľudí.

  •  
    a podeliť sa