Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
25 januára 2015, 11:04

Grécka výzva EÚ

Grécka výzva EÚ

Občania Grécka sa zúčastnia 25. januára na mimoriadnych parlamentných voľbách. Vydrží proeurópska vláda, alebo k moci prídu euroskeptici na čele s ľavicovou radikálnou koalíciou SYRIZA? Odpoveď na túto otázku je dôležitá nielen pre Grékov, ale aj pre celú Európu.

Posledné sociologické prieskumy črtajú nedobrý výsledok pre prívržencov európskej integrácie. Koalícia SYRIZA môže získať 34 – 35% hlasov. Grécka sociologická služba PAMAK jej dáva dokonca 36,5% hlasov. Vládna pravicová centristická Nová demokracia úradujúceho premiéra Antonisa Samarasa nenaberá dokonca 30% hlasov. Kedysi všemohúca ľavicová centristická PASOK môže získať podporu 5 – 6% hlasujúcich a ustúpi podľa niektorých hodnotení dokonca radikálnej nacionalistickej strane Zlatý úsvit /6%/.

Pozícia lídra koalície SYRIZA Alexisa Tsiprasa je veľmi jednoduchá a preto je pre značnú časť gréckej spoločnosti, vyčerpanej sociálno-ekonomickou krízou a požiadavkami medzinárodných veriteľov, pochopiteľná. Tsipras sľubuje odmietnuť opatrenia prísneho rozpočtového šetrenia a uskutočniť nové rokovania so zástupcami Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a MMF. Ak nebudú výsledky, ktoré by Grékom vyhovovali dosiahnuté – líder koalície SYRIZA pohrozil neplatiť účty a navrátiť národnú menu drahmu.

Čo už vravieť – hrozba je to vážna nielen pre samotné Grécko, ale aj pre celú eurozónu, ktorú čakajú v tomto prípade nové finančné kolízie a možnože naštartovanie „efektu domina“ za účasti iných „problémových“ štátov. Môže to ohroziť finančnú zámožnosť celej EÚ a poskytnúť Európanom dôvod zadať svojim lídrom nepríjemné otázky. Napríklad nasledovné: „Prečo preberá Brusel záväzky pomôcť mocenským predstaviteľom Kyjeva, ak nemôže vyriešiť problémy vo svojich vlastných radoch? A samotné Nemecko asi ťažko zachce zvaliť si na svoje plecia Grékov a Ukrajincov. Britské vydanie The Financial Times zjavne predpokladalo podobnú perspektívu a zverejnilo článok s vražedným titulkom pre parlamentnú demokraciu: „Slabé miesto Európy – to sú jej voliči“.

Čo sa týka samotného Grécka, môže sa tu vravieť, ak vziať do úvahy stupeň radikalizovania obyvateľstva, o nebezpečenstve nielen ekonomických, ale aj politických kolízií. Podobné kolízie, ktoré zrodili v krajine diktatúru „čiernych plukovníkov“, už na zemi Ellady boli koncom 1960 rokov. A hoci je aj teraz situácia v Grécku a v Európe iná, taký scenár je dokonca teoreticky možný – podotkol v rozhovore s Rádio Sputnik expert Ústavu Európy RAV Vladislav Belov:

- Predstaviť si podobný rozvoj udalostí je pravdaže ťažké, pretože vtedy sme mali a teraz máme predsa len dve rôzne „Európy“. Grécko sa v súčasnosti integrovalo do štruktúry NATO, je členom politickej a ekonomickej únie EÚ a účastníkom Maastrichtskej dohody. Avšak teoreticky nie je podobný variant vylúčený. V prípade realizácie podobného scenáru sa to môže uskutočniť navyše ústavne – ak napríklad vzniknú v krajine nepokoje.

Avšak grécka výzva pre Európsku úniu sa nikam nepodeje aj v tom prípade, ak sa „Novej demokracii“ a jej koaličným partnerom predsa len podarí zachovať si hlavné pozície. Štátny dlh Grécka činí už dnes 177,7% z objemu hrubého domáceho produktu a tento problém je treba tak, alebo ináč riešiť. „Namiesto toho, aby sme naďalej odmietali túto reálnosť, ministri financií členských krajín EÚ by mali s ňou začať pracovať. Mali by sa zamyslieť nad tým, ako uľahčiť dlhovú záťaž Grécka“, - podotkol v interview pre agentúru AFP expert Londýnskej ekonomickej školy (London School of Economics) Paul De Grauwe. Ale táto úloha už nezávisí od konkrétneho rozloženia síl na gréckom politickom Olympe.

  •  
    a podeliť sa