Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
20 januára 2015, 12:59

V Rusku je inflácia, v Európe deflácia: obe nie sú dobré

V Rusku je inflácia, v Európe deflácia: obe nie sú dobré

Nielen ruský rubeľ, ale aj česká koruna, maďarský forint a poľský zlotý na pozadí spoločnej tendencie zníženia cien na ropu a situácie s protiruskými sankciami lacnejú. Ale rekordérom v tejto hre nazýva americký časopis The Wall Street Journal českú menu.

Za prvé 2 týždne nového roku zlacnela skoro o 5,4 %, ale na dnešok si trochu vrátila svoje pozície. Príčiny poklesu ruského rubľa a európskych mien sú rôzne. Ak sa snaží Centrálna Banka Ruska podporiť devízovými intervenciami rubeľ, tak finanční mocenskí predstavitelia Poľska, Česka a Maďarska schválne znižujú kurz svojich valút. Veľmi sa obávajú deflácie, ktorú kupujúci s radosťou vítajú, veď všetko je lacné! Prečo je to taktiež zlé pre financie krajiny, ako aj keď je všetko drahé, vysvetlil pre rozhlasovú stanicu Stupnik minister hospodárstva prvej reformátorskej vlády Ruska v rokoch 1992-93 Andrej Nečajev:

- V podmienkach deflácie, keď ceny klesajú, začína biznis strácať motiváciu k rozšíreniu výroby. Je známe, že neveľký rast cien stimuluje nadobudnutie dodatočných ziskov. A keď ten rast nie je, ekonomická aktívnosť sa znižuje. Ľudia prestávajú okrem toho nakupovať v očakávaní, že v blízkej budúcnosti zvolený nimi produkt, alebo tovar zlacnejú. To všetko brzdí ekonomiku a zvyšuje dlhy. Súhlasia so mnou asi pražskí bankári, ktorí považujú defláciu za zlo a bojujú s ňou. Ale existuje aj iný názor, čiže zníženie cien zvyšuje kúpyschopnosť a kúpny apetít národa pritom rastie. Takej koncepcie sa pridržiavajú národné banky Švédska a Poľska. Očividné je jedno: deflácia je nebezpečná, keď trvá dosť dlho. Je príklad Japonska, kde trvala deflácia 8 rokov. Domáca Centrálna Banka sa veľmi snažila, aby roztočila masu peňazí. Peniaze sa rozdávali napravo – naľavo preto, aby sa aspoň trochu nakopla inflácia. Čiže deflácia je výhodná pre obyvateľov, ale je zlá pre biznis a hospodársky rast krajiny, s čím sa dnes už stretávajú krajiny Európy.

Sputnik: A kto bude v tejto situácii vo výhodnejšej situácii – členské krajiny eurozóny, alebo štáty s národnou menou? Konkrétne Česko, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko, Srbsko, Lotyšsko a iné...

Andrej Nečajev: - Účasť v európskej menovej únii je pravdaže veľmi výhodná. Hoci je to aj určitá zodpovednosť, ako ukazujú smutné skúsenosti Grécka. Krajiny, ktoré sa zatiaľ nachádzajú mimo eurozóny, okrem Veľkej Británie, Dánska, Švédska, sú v takej situácii nútené. Zatiaľ ich tam nevolajú. Kvôli nedávnej kríze vstup zamrazili, len od 1. januára 2015 dvere otvorili pre Litvu. Vstup do eurozóny je otázkou času, všetky krajiny EÚ tam budú. Hoci v krízovej situácii vlastníci meny majú pravdaže výhodu. Sami môžete ovplyvniť jej kurz, ak je potrebné uskutočniť devalváciu, sami kontrolujete emisiu.

Sputnik: Asi preto Česko, ktoré fakticky dodržalo všetky potrebné podmienky zosúladenia ekonomiky s Maastrichtskými kritériami, sa neponáhľa do eurozóny. Niekoľkokrát prechod na euro (medziiným ako aj v Poľsko) preniesli. Česká národná banka a ministerstvo financií nariadili neurčiť termín vstupu do menovej únie a tým viac neponáhľať sa tam v roku 2015. Finančné úrady to robia len kvôli ekonomickým príčinám?

Andrej Nečajev: - Obrovskú úlohu hra národný a dokonca nacionalistický faktor, faktor zachovania národnej suverenity. A nielen v Litve, Poľsku, Česku, Maďarsku. Dokonca aj v Nemecku existuje strana Alternatíva pre Nemecko, ktorá vystupuje za návrat marky. Pod zástavu zachovania národnej suverenity zbierajú svojich prívržencov podobné sily fakticky skoro vo všetkých krajinách mimo zóny eura. Koruna, zlotý a forint je pre nich žolík v hre o sympatie voličov.

A tento žolík dnes potvrdzujú reálne problémy eurozóny. Podľa prezidenta Európskej Centrálnej Banky Mario Draghi, za posledných polroka riziko nízkej inflácie v eurozóne (deflácie) vrástlo. Euro klesá voči doláru na pozadí vyhlásení v médiách o príprave nemeckej vlády k vystúpeniu Grécka z menovej únie. Optimizmus nepridáva ani stav hlavných ekonomík eurozóny. Taliansko zabrzdilo v recesii, Francúzsko sa pohybuje pri nulovej čiare, nemá dobré čísla ani rast HDP v Nemecku. Ako bude v budúcnosti vyzerať politicko-ekonomické zriadenie eurozóny nie je taktiež jasné... Nie je divné, že väčšina Čechov sa nechce dnes vzdať rodnej koruny. Myslia si, že „korunka“ zachráni počas akejkoľvek búrky. Téma „koruna - euro“ rozhádala dokonca blízke politické strany v Česku, napríklad Občiansku demokratickú stranu a Liberálno-konzervatívnu stranu na čele so 77 ročným kniežaťom Karelom Schwarzenbergom, ktorý je prísne orientovaný na Brusel. Zjavili sa návrhy opýtať sa národ, či chce euro? Ale európski integrátori sú proti referendu, v ktorom na 100 % prehrajú.

  •  
    a podeliť sa