Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
18 januára 2015, 11:43

Ukrajina: keď sa vojaci vrátia

Ukrajina: keď sa vojaci vrátia

Hlavný môj pocit z ukrajinskej metropoly v posledné dni – to je očakávanie. Kyjev je zachmúrený, zostal stáť ako zakopaný, napol sa v očakávaní vojakov zo zóny špeciálnej operácie.

Nie veľa tu pripomína o protiteroristickej operácii v Donbase. A vôbec málo o Euromajdane.

Ale také napomínania pravdaže sú. Napríklad dvaja z bataliónu Ajdar mávajúci ukrajinskou zástavou zbierajú prostriedky pri Michajlovskom chráme. V obchodnom stredisku Globus na Námestí Nezávislosti sa nachádza urna, kam môžete hodiť peniaze pre batalión Donbas. Ale častejšie stretávate inzeráty s prosbou pomôcť na operáciu nejakému účastníkovi špeciálnej operácie. Na fotografii je ranený, dokaličený človek.

V Kyjeve vojna nie je. Snažia sa na ňu nespomínať. Ale znovu a znovu dáva znať o sebe obeťami. A keď ideš taxíkom, alebo sa rozprávaš s náhodným novým známym, znejú poplašné nóty. Nie je všetko také dobré v hlavnom meste, ako by sa chcelo, ako dúfali po voľbách a Euromajdane: vypínajú tam svetlo, vodiči električiek a trolejbusov tam štrajkujú, prepúšťajú zo zamestnania učiteľov a lekárov a ceny oveľa vzrástli.

Bude ešte horšie, je to len začiatok, - hovorí mi vodič červeného Fordu, - keď sa vrátia chlapci z Donbasu... Ideme cez prospekt Víťazstva. Za oknom trochu prší. Taxikár je mierny, skoro delikátny vo vyjadreniach. A spolu ľutujeme týchto chlapcov. A iný taxikár ich čaká s veľkými obavami. A preto je asi nahnevaný: Čo tu budú robiť? 30 tisíc ľudí so zbraňami!

Spektrum emócií počas týchto rozhovorov a sporov o ukrajinských vojakoch v zóne špeciálnej operácie sa veľmi líši. Ale nič dobré nepredpovedá.

Zomierajú len tak za nič, hovorí moja známa, keď sa prechádzame v Mariinskom parku. Ako, že za nič? Bojujú za svoju vlasť, rozčuľuje sa na odvetu ešte jedna moja známa. Nezasahujem do sporu, mlčím. V Mariinskom parku je tma a prázdno.

Vo vojne je ťažko nájsť tých, kto má úplnú pravdu a tých kto pravdu vôbec nemá. Nemôže tak byť. Vojenské memoáre o tom povedia lepšie ako ja. Avšak vo vojne je vždy nenávratnosť. Dnes bol tento mladík na Euromajdane a bol naozaj nahnevaný. Zajtra je v zóne špeciálnej operácie. A ne daj Bože navždy invalid. A iného zobrali na vojnu a poslali bojovať. A jeho psychika nevydrží.

Má tu miesto odvaha. A heroizmus. Ale oveľa viac je priestoru pre hlúposť, krutosť a absurditu. Tečie krv. Bojujú tam a zomierajú, avšak život je tu. Život, ktorý bude pre nich úplne iný, keď sa vrátia. A keď sa dozvedia, že ich možno oklamali, zradili.

Kto nám všetkým povie, koho je to vojna? Koho krv je na ukrajinskej zemi? Dobrovoľníci zo zóny špeciálnej operácie budú mať problémy s výhodami. Hovoria o tom veľa. Ale je im od toho jednoduchšie. Ich, hrdinov a nie hrdinov, bude treba liečiť, zachraňovať a učiť znovu žiť. Posledné je možnože najťažšie. Dať im život. Pracovné miesta, psychologickú pomoc, podmienky. Môže to všetko zaistiť Ukrajina? Podarí sa jej integrovať do svojho štátneho organizmu tisícky v podstate cudzích tiel? Bolo to tak po Čečensku, po Afganistane. Zbytoční ľudia. Strašná doba. Ale nachádzali spôsoby, aby prežili.

Vracajú sa. Chvála Bohu. Ale sú to najťažšie časy pre všetkých. Dobrým príkladom je kniha Návrat Remarka. Hovorí sa tam o mnohom. Život nie je literatúra. Ale literatúra poskytuje predstavy, učí predpovedať. Čo bude, keď sa vojaci vrátia domov. Daj Boh, aby sa všetci vrátili. A nie do púšte. Nie do prázdna. Je to nemej dôležité, ako samotný návrat. Pretože sa mnohé len začína. Pre Ukrajinu a pre jej národ. Keď sa vojaci vrátia zo zóny trestnej operácie, bude nový život. Ťažký život. Veľmi veľa záleží na tom, kedy a kam sa vrátia.

 

Zdroj: ukraina.ru (http://ukraina.ru/opinions/20141224/1011602897.html)

  •  
    a podeliť sa