Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
17 januára 2015, 12:17

Turecko by malo byť pripravené na odmietnutie integrácie do EÚ

Turecká vlajka

Turecká vlajka

Turecká vlajka

Keď sa v Paríži konal „Pochod jednoty“ za účasti zahraničných lídrov, turecký šéf najvyššieho úrady pre náboženské záležitosti Mehmet Görmez vyhlásil, že „vraždenie ľudí by malo medzinárodné spoločenstvo považovať za trestný čin bez ohľadu na národnosť či vierovyznanie obetí“.

Görmez dodal, že „na jednej strane bolo za posledných 10 rokov v islamskom svete zavraždených 12 miliónov ľudí, na strane druhej zas v Paríži zomrelo násilnou smrťou 12 ľudí“.

„Vidíme ľudí, ktorí mlčia o vražde 12 miliónov, no pritom protestujú proti vražde 12 ľudí. Ak svet nezačne rovnako reagovať na vraždenie bez ohľadu na národnosť či vierovyznanie obetí, ľudstvo bude odsúdené k zániku“, podotkol Görmez.

Keď známy mediálny magnát Rupert Murdoch napísal na Twitteri, že „moslimovia musia prevziať zodpovednosť za džihád“, nasledovala ostrá reakcia tureckého premiéra Ahmeta Davutoglu, ktorý podotkol, že „takéto ponímanie kolektívneho zločinu zapríčinilo vznik nacistického hnutia“.

No vo všeobecnosti platí skutočnosť, ktorú si už dávno všimli sociológovia: v Európe a USA sa nevraživosť voči islamu nielen stupňuje, tento trend naberá na ustálenosti. Nejde len o módu či marginálne smerovanie. Skutočnosť, že takéto nálady zasiahli aj európsku „strednú triedu“, ktorá bola v minulosti považovaná za tolerantnú, vyvoláva najväčšie znepokojenie u obhajcov práv moslimských prisťahovalcov, ktorí dokonca patria k druhej či tretej generácii, obývajúcej určitú krajinu. Ide už o systémový problém. Upozorňujeme na túto problematiku aj z ďalšieho dôvodu. Keď Turecko začínalo dialóg o integrácii do EÚ, Európa bola kvalitatívne odlišná a mnohí politici verili v to, že Európa, rovnako ako aj USA, dokáže vo svojom „taviacom kotle“ poskytnúť všetkým rovnaké práva a postavenie. V súčasnosti vyplávali v Európe na povrch faktory, ktoré živia a stimulujú islamofóbiu. V mnohých európskych krajinách nahrádzajú vo vedúcich funkciách liberálnych či dokonca socialistických politikov pravičiari, ktorí odmietajú predošlé tolerantné presvedčenia a zatvárajú moslimským prisťahovalcom cestu do európskeho kultúrneho a sociálneho priestoru, no sami pritom nemajú záujem o prehlbovanie svojich poznatkov a rozhľadu o islame a moslimoch. Práve preto sa začali objavovať určité otázky po tom, čo turecký premiér Davutoglu vyhlásil počas stretnutia s predstaviteľmi tureckých komunít v Berlíne, že „republika sa stane skôr či neskôr plnohodnotným členom EÚ a krajina vykonáva všetky nevyhnutné reformy za účelom nadobudnutia tohto postavenia“. Turecko sa skutočne snaží napodobniť európske liberálne normy, no keď bude v krajine tento proces dokončený, zriekne sa ich samotná Európa. Potom bude Turecko nútené vykročiť na cestu nových reforiem, čo si bude vyžadovať pomerne veľa času.

Práve preto už nemôže byť integrácia do Európy hlavným cieľom tureckej zahraničnej politiky, ako vyhlásil ministerský kabinet Davutoglu. Docent z Kirsehirskej univerzity Kürsad Zorlu sa tiež domnieva, že Turecko sa nemieni vzdať politickej a hospodárskej suverenity, čo nevyhnutne sprevádza vstup do EÚ. Podľa jeho názoru sa musí Ankara snažiť aktívnejšie prispôsobiť susedným krajinám vrátane Ruska a eurázijského priestoru a byť pripravenou na to, aby „rozumne zhodnotila výhody a nevýhody členstva v EÚ“ . K týmto slovám tureckého analytika nemáme čo dodať.

  •  
    a podeliť sa