Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
16 januára 2015, 17:14

Právna nemohútnosť EÚ

Právna nemohútnosť EÚ

Tragédia v redakcii parížskeho týždenníka Charlie Hebdo prinútila mocenských predstaviteľov členských krajín EÚ znovu sa zamyslieť nad možnosťami zabránenia podobným prípadom. Tajné služby rýchlo vyhlásili o zapojení dodatočných policajných síl. Ale v tieni ostáva otázka, nakoľko môže legislatíva krajín EÚ adekvátne reagovať na vyhrotenie situácie v sfére náboženstva, myslí si náš spravodajca Peter Iskenderov.

Na Západe je v posledné roky prijaté kritizovať Rusko za vraj prísnosť zákonodarstva. Ale to čo sa stalo v Paríži a celkovo rastúci stupeň rozporov v európskej spoločnosti, demonštrujú potrebu štátno-právneho regulovania podobných otázok. A tu by mohla EÚ využiť ruské skúsenosti zabránenia eskalácii násilia v krajine, kde je veľa náboženstiev.

V Ruskom zákonodarstve bola príslušná právna norma určená ako „konanie, zamerané na provokovanie nenávisti alebo nepriateľstva a takisto na poníženie dôstojnosti osoby alebo skupiny osôb podľa príznakov pohlavia, rasy, národnosti, jazyka, pôvodu, vzťahu k náboženstvu a takisto nachádzania sa v nejakej sociálnej skupine, ktoré sa robilo verejne alebo za pomoci médií “. Považujú sa to za veľmi vážny zločin. Článok 282 časti 29 Trestného zákonníka kvalifikuje toto konanie ako „zločiny proti základom ústavy a bezpečnosti štátu“. Tento článok je v súlade s Federálnym zákonom z 28. júna 2014 a predpokladá vrátane aj väzenie.

V Rusku prijali okrem toho v júni 2013 novelu článku 148 Trestného zákonníka o zvýšení zodpovednosti práve za urážku citov veriacich. Ustanovili trestnú zodpovednosť v podobe väzenia za verejné konanie vyjadrujúce zjavnú neúctu k spoločnosti a uskutočnené za účelom urážky náboženských citov veriacich.

V krajinách EÚ podobné konkrétne zákonodarné normy chýbajú – na rozdiel napríklad od prísne zapísanej zodpovednosti za nesúhlas s existovaním Holokaustu. Posledná podmienka medziiným bráni zverejneniu v médiách karikatúr otvoreného antisemitského zamerania. A to, čo sa týka karikatúr na moslimského Proroka a na iné témy bolestivé pre moslimov (a aj predstaviteľov iných náboženstiev), príslušné brzdiace mechanizmy v zákone a aj v mnohých hlavách chýbajú. V podstate ide o maximálne široké posúdenie noriem slobody slova – ktoré ako vidíme, sa môžu jednoducho transformovať v dovolenie všetkého a provokačnosť, čo môže uraziť city miliónov ľudí.

Streľbu v redakcii týždenníka, nech aj za provokačné karikatúry, nemôžeme pravdaže považovať za adekvátnu reakciu. Ale v tejto súvislosti sa spomína aj iná situácia, takisto spojená s majstrami umelecko-publicistického žánru. V lete 2010 vydali vo svetovej kinematografii sériu komiksov pod spoločným názvom „99“. Bojuje v nich 99 hrdinov s terorizmom a trestnou činnosťou na celom svete. Svojráznosť situácie tkvie v tom, že okrem takých známych postáv západnému divákovi a čitateľovi ako Batman a Superman, v týchto komiksoch figurovali moslimskí hrdinovia – Džaliľ, Džabbar, doktor Ramzi a mnohí iní. Neurážali sa navzájom a snažili sa konať spoločne.

Jedným z autorov projektu bola americká spoločnosť DC Comics. Jej vtedajší prezident Paul Levitz nazval tento projekt ako bezprecedentnú akciu vyvolanú snahami pokúsiť sa prekonať jestvujúce rozpory medzi moslimami a kresťanmi. Vzťahy medzi kultúrami sú jedným z hlavných problémov v dnešnej Európe a treba ich brať so všetkou vážnosťou a zodpovednosťou, potvrdil v rozhovore s Rossiyou Segodnya expert Ústavu Európy Ruskej akadémie vied Vladislav Belov:

- Medzikultúrna oblasť, medzikultúrne prostredie, medzikultúrny manažment – to je celkovo ťažká diskusná tematika, vrátane aj pre Európu. A práve snahy zmierenia kultúr môžu objektívne stretnúť odvetnú pozitívnu reakciu. Veď kresťanská a moslimská kultúra sú navzájom tesne prepojené. Spolu existujú a aj bojujú v takých oblastiach ako politika, alebo napríklad bytová sféra.

Ohrozenie slobody médií, alebo vzplanutie pokrytectva?, s takým názvom zverejnilo francúzske internetové vydavateľstvo Atlantico v týchto dňoch článok známeho novinára a odborníka na finančné otázky Benjamina Dormanna. Znepokojuje ho celková situácia, ktorá vznikla v posledné roky vo francúzskych médiách a hovorí vrátane aj o ich dvojitých normách vyžadujúcich si od spoločnosti podobnú tvrdú reakciu, ako bolo aj zastrelenie novinárov Charlie Hebdo. Naši novinári sa robia, že si vraj nevšímajú svoju veľkú politizovanosť a nemožnosť odraziť celé spektrum politických posúdení. Všetci majú zväčša spoločné názory: „áno“ – Európe a multikulturalizmu, „nie“ – Sarkozymu a kresťanstvu, poukazuje Dormann a uzaviera: Už dávno sa len robia, že sa snažia nanútiť iným svoj názor a neposkytujú objektívnu informáciu. Nie je to jednou z príčin toho, čo sa deje v západnej spoločnosti a nielen v oblasti náboženstiev?

  •  
    a podeliť sa