Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
16 januára 2015, 13:36

„Grécke kalendy“ eurozóny

„Grécke kalendy“ eurozóny

Európska únia stojí na prahu nových kolízií. Údaje za rok 2014 zafixovali pád indexu spotrebných cien v eurozóne – po prvýkrát za posledných päť rokov. Znamená to pokles kúpnej aktívnosti a defláciu. A nadchádzajúce parlamentné voľby v Grécku 25. januára môžu pridať kríze politický impulz – domnieva sa náš spravodajca Peter Iskenderov.

Hlavní svetoví investori sledujú ECB – svedčí analytik finančnej spoločnosti IG Markets Ltd v Londýne Stan Shamu. Vedúci Európskej centrálnej banky Mario Draghi môže zverejniť dlho očakávaný plán „kvantitatívneho oslabenia“, ktorý by mal naplniť európsku ekonomiku peniazmi na „naštartovanie“ výrobnej a obchodnej aktívnosti. Predpokladá sa rozsiahle vykúpenie štátnych dlhopisov.

Stihne to ale európsky regulátor, alebo bude treba zachrániť eurozónu už v oklieštenom formáte? Predvolebné prieskumy v Grécku sľubujú bezprecedentný úspech ľavicovej radikálnej koalícii Syriza vystupujúcej za návrat krajiny k národnej mene – drachme. Nemecký týždenník Der Spiegel s odvolaním sa na zdroje v Berlíne už informoval, že federálna kancelárka Angela Merkelová chce nastoliť v prípade víťazstva SYRIZE /vyzývajúcej neplatiť účty EÚ, ECB a MMF/ otázku o vylúčení Grécka z eurozóny. Podľa hodnotení nemeckých expertov budú musieť ináč veritelia likvidovať do polovice zahraničného dlhu Grécka činiaceho zhruba 340 miliárd eur. Samotné Nemecko stratí v tomto prípade 40 – 50 miliárd eur.

Práve Grécko bolo posledné roky hlavným polygónom protikrízovej stratégie Európskej komisie a ECB. Európska únia vydelila v roku 2010 Aténam úver vo výške 110 miliárd eur a nasledujúce dva roky bol zostavený nový balík pomoci v celkovej výške 130 miliárd eur. V roku 2012 prepáčili Aténam okrem toho značnú časť suverénneho dlhu. Zahraničný dlh Grécka ale v percentách naďalej rástol a koncom roka 2014 presiahol 177% z národného HDP. MMF, ECB a Európska komisia zamrazili fakticky v septembri proces vydelenia Grécku nasledovnej úverovej tranže vo výške 7 miliárd eur a odvolali sa na nestabilnú sociálno-ekonomickú a politickú situáciu v krajine.

Je zjavné, že EÚ a iní veritelia Grécka by mali opäť buď prepáčiť dlhy, alebo skutočne posúdiť otázku o účelnosti členstva Atén v eurozóne – podotkol v rozhovore s Ruskom dnes /Rossiya sevodnya/ expert Ústavu Európy RAV Vladislav Belov:

- Sú dva možné scenáre rozvoja udalostí. Prvý - to je zachovanie Grécka v eurozóne. Táto cesta si vyžaduje od Európskej únie nové podstatné finančné výdavky, vrátane aj likvidáciu gréckeho dlhu. Druhý variant – to je predsa len vystúpenie Grécka z eurozóny, značné zníženie životnej úrovne v krajine a rast radikálnych nálad.

V roku 2015 „zostane Európa problematickým regiónom“, - priznáva londýnske vydanie The Guardian. Pripomenulo, že ťažká voľba čaká nielen Grécko, ale aj Španielsko. „Európskym krajinám sa okrem toho zunovala politika šetrenia“, - poukazuje The Guardian. Hovorí o tom aj bývalý minister zahraničných vecí Joschka Fischer, ktorý nazval rok 2015 „prelomovým“ pre celú Európsku úniu. Latinské príslovie vyzývajúce odložiť nepohodlné problémy „do gréckych kalend  - teda do nekonečna /ad Calendas Graecas, hoci v gréckom kalendári kalendy – prvé dni mesiaca neboli/, nadobúda pre EÚ hrozivý podtext.

  •  
    a podeliť sa