Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
15 januára 2015, 17:50

Západ vs. Rusko alebo kto je pánom v Európe

Západ vs. Rusko alebo kto je pánom v Európe

NATO a Európska únia hľadajú príležitosti pre spoluprácu s Ruskom. Prinajmenšom to vyplýva z vyhlásení nemeckej kancelárky, generálneho tajomníka NATO a niektorých ďalších vysokopostavených úradníkov EÚ.

Zatiaľ sú však slová európskych politikov v rozpore s ich konaním: sankcie, uvalené na Moskvu za tzv. „inváziu na Ukrajinu“ naďalej platia, ba ozývajú sa aj návrhy na ich sprísnenie. Dokonca aj samotnú Ukrajinu Západ systematicky mení na ťažisko svojej protiruskej politiky, pričom jej poskytuje financie a dodáva zbrane. Kto zvíťazí v európskej bitke ideí – „jastraby“ alebo mierotvorcovia?

NATO nebuduje svoju politiku na konfrontácii s Ruskom. Práve naopak, pokúša sa s Moskvou spolupracovať. Takéto pomerne nečakané vyhlásenie zaznelo z úst nemeckej kancelárky. Ukázalo sa, že Angela Merkelová je zástankyňou prísneho dodržiavania dohody Rusko-NATO, ktorá zakazuje rozmiestňovanie rozsiahlych vojenských kontingentov na území bývalých sovietskych republík. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg sa zas so slovami nemeckej kancelárky úplne stotožnil. Neskôr sa k zboru mierotvorcov pridal aj predseda Európskej rady Donald Tusk. Tusk uviedol, že zahraničná politika EÚ nie je zameraná proti Moskve.

Všetky tieto vyhlásenia však akosi nezodpovedajú konaniu členov aliancie a EÚ. Samotné výroky zazneli s určitými výhradami. Merkelová, Stoltenberg a Tusk zdôraznili, že prioritou NATO a EÚ je „podpora východných susedov na ich ceste k budovaniu demokratických krajín“. Údajne z dôvodu ochrany „východných spojencov“ zriaďuje NATO bleskovým tempom jednotky rýchleho nasadenia. Európsky parlament zas medzitým vyzval na sprísnenie protiruských sankcií. Situácia na Ukrajine sa neupokojuje. Kanadské lode dopravili do Odesy vojenský náklad. Vojenskú a finančnú pomoc prisľúbili Ukrajine nielen USA, ale aj Francúzsko či Poľsko. Moskva si však už dávno zvykla na takúto špecifickú diplomaciu západných partnerov, podotkol nedávno ruský minister zahraničia Sergej Lavrov.

- Septembrový balíček európskych sankcií bol odsúhlasený hneď ráno po podpísaní minských dohôd. Ide o pomerne markantné rozhodnutie. Vtedajšie vedenie v Bruseli porušilo odsúhlasené podmienky – skvelý príklad prístupu našich západných kolegov. Mimochodom, sektorové sankcie ohlásil Západ pod zámienkou zrútenia malajzijského boeingu. V súčasnosti však naši západní kolegovia akosi úplne zabudli na tento problém a Rusko osamotene pripomína, že by bolo dobré ukázať svetu aspoň predbežné výsledky vyšetrovania.

Európski politici vyzývajú Rusko na dodržiavanie minských dohôd. Moskva však opakovane tvrdila, že nie je zapletená do diania na juhovýchode Ukrajiny a nemôže byť považovaná za stranu vnútroštátneho konfliktu. Rusko má taktiež záujem o to, aby susedná krajina prekonala politickú a hospodársku krízu. Je to práve podpora Západu, ktorá núti Kyjev aktivizovať činnosť na juhovýchode. Deje sa to napriek tomu, že názory na vojenskú operáciu v Donbase sa v radoch ukrajinských mocenských predstaviteľov už dávno líšia, podotýka odborník z ruského Strediska euroatlantických a obranných štúdií Igor Nikolajčuk.

- Otázne je, kto bude teraz v Kyjeve panovať. Vojnová strana, ktorá sa snaží vyriešiť svoje vnútroštátne problémy za pomoci sily a prehnať sa Donbasom na pleciach armády, alebo mierová strana, ktorá túži po zachovaní celistvosti Ukrajiny a štatútu plnohodnotného člena medzinárodného spoločenstva? To ukáže ďalší vývoj situácie, v súčasnosti je lopta na kyjevskej polovici ihriska.

Problém však pravdepodobne tkvie v skutočnosti, že skutočný „pán“, ktorý dohnal krajinu do takéhoto stavu, nesedí v Kyjeve, a dokonca ani v Bruseli. Ak aj niekto o tom donedávna pochyboval, najnovšie udalosti by mali túto neistotu rozptýliť. Pred pár dňami navštívil Kyjev americký miliardár George Soros. Známy financovateľ „farebných revolúcií“ sa pravdepodobne rozhodol osobne skontrolovať ako „bráni Ukrajina Európu pred Ruskom“. Mimochodom, práve Soros vybavuje od MMF, Európskej rozvojovej banky a ďalších finančných organizácií úvery pre Ukrajinu.

No a posledný ťah na zvýraznenie celkového obrazu spravili vo štvrtok britský premiér David Cameron a americký prezident Barack Obama v spoločnom otvorenom liste pre denník Times, v ktorom avizovali, že budú naďalej vyvíjať tlak na Rusko za účelom vyriešenia ukrajinskej krízy. Autori tejto myšlienky však zamlčali akým spôsobom má tlak na Moskvu posilniť demokraciu v Kyjeve.

Zdá sa však, že Európa sa čoraz viac prikláňa k samostatnej politike voči Moskve ako diktátu z Washingtonu. Šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová navrhla členským krajinám EÚ obnovenie spolupráce s Ruskom. Objavili sa aj správy o tom, že 19. januára môžu ministri zahraničia členských krajín EÚ v Bruseli „prerokovať obnovenie spolupráce s Moskvou, zamerané na vyriešenie problémov v Sýrii, Iraku, Líbyi, Iráne, KĽDR a taktiež šírenia eboly či palestínskej otázky“. Hovorí sa taktiež o spoločnom cieli, ktorým je zriadenie zóny voľného obchodu „od Lisabonu po Vladivostok“, objavujú sa aj návrhy na zintenzívnenie obchodovania s Ruskom a Eurázijskou hospodárskou úniou.

  •  
    a podeliť sa