Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
13 januára 2015, 17:12

Dvojité normy v otázke posúdenia terorizmu

Dvojité normy v otázke posúdenia terorizmu

Francúzsko žije v tieto dni naďalej tragickými udalosťami 7. januára tohto roka. Radikálni islamisti zastrelili vtedy 12 zamestnancov satirického časopisu Charlie Hebdo a zabili ešte 5 ľudí.

V metropole a iných francúzskych mestách prebehli včera - 11. januára rozsiahle manifestácie na pamiatku zahynutých, jednoty a podpory európskych hodnôt – demokracie, tolerancie a slobody slova. Ale ako sa tragédia, ktorú už nazvali ako „francúzsky 11. september“ vzďaľuje, vznikajú u politikov, expertov a predstaviteľov verejnosti v krajine a mimo nej otázky.

Treba pripomenúť, že na manifestáciu jednoty a pamiatky vyšlo na ulice francúzskych miest podľa informácie médií, celkovo 3,7 mil. ľudí. V metropole Francúzska šli v radoch účastníkov manifestácie asi 50 štátni a vládni činitelia, ako aj hlavní politici európskych a iných krajín. City účastníkov manifestácie vyjadrovali plagáty a heslá: „Som – Charlie“, alebo „Všetci sme – Charlie“. Francúzi chceli týmito slovami zdôrazniť svoju solidárnosť s tými, kto sa stal podľa ich názoru obeťou boja za právo slobodne vyjadriť svoj názor.

Môže sa iba súhlasiť s tými, kto tvrdí, že pri odsúdení vrahov nemôže byť žiadne „no“. Áno, ľudia svojim smútočným mlčaním vyjadrili možno viac citov, ako keby hovorili nejaké slová s pátosom. A ako sa už hovorilo, v Paríži šli spolu s obyčajnými Francúzmi tí, kto mal podľa rangu manifestáciu viesť. Konkrétne – mnohí hlavní politici európskeho kontinentu zosobňujúci oficiálnu Európu. Tiež ako to má v takom prípade byť, mlčali. Vzniká iba otázka – či mlčali o jednom a tom istom, ak sa dá tak vyjadriť, obyčajní Francúzi a prvé osobnosti európskej politiky?

Hádať o tom je zbytočné. Ale je tu jedna príznačná nuansa. Asi ťažko mohli ľudia nachádzajúci sa v zadných radoch smútočného pochodu, uvidieť postavu ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, ktorý sa ako podotkli niektorí reportéri, nevieme prečo usmieval a niekedy mával rukou obyvateľom francúzskej metropoly stojacim na kraji cesty. Ako v tejto súvislosti pripomenuli ruské médiá, v Twitteri napísal, že manifestácia jednoty „zjednotila všetky civilizované krajiny sveta“ a že Ukrajina obzvlášť chápe „bolesť Francúzska“. Predseda výboru pre medzinárodné otázky ruskej Štátnej Dumy Alexej Puškov ohľadne toho vo svojom mikroblogu podotkol: „Celý deň Ukrajina civilizovane bombardovala Donbas: päť mŕtvych, z toho dve deti“.

Puškov predtým kritizoval Porošenka ešte aj za to, že sa rozhodol ísť na manifestáciu pamiatky do Paríža, vtedy keď ešte neboli doposiaľ odsúdení vinníci minuloročného teroristického činu v Odese.

A v Berlíne v podstate mlčali ešte aj po škandálnom vyhlásení ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka počas jeho nedávnej návštevy do Nemecka. V interview pre televízny kanál ARD vyhlásil medziiným, o akomsi „sovietskom vpáde do Nemecka a na Ukrajinu“ v roku 1945. Ruské MZV bolo nútené poslať v tejto súvislosti nótu so žiadosťou, vyjadriť oficiálnu pozíciu Berlína. O dvojakosti európskeho prístupu povedal v rozhovore s našim rádiom vojenský expert, šéfredaktor časopisu Národná obrana Igor Korotčenko:

- Je to politika dvojitých noriem. Na jednej strane je to odsúdenie terorizmu v Paríži. Avšak nikto pritom nevidí ukrajinský terorizmus organizovaný na štátnej úrovni, ktorý spôsobuje oveľa väčšie obete, ako parížsky teroristický čin. Porošenka pozvali pritom na manifestáciu jednoty. Doslovne v tie minúty a hodiny, keď šiel po uliciach Paríža, ukrajinskí vojaci vlastne na jeho príkaz ničili pokojné mestá a zabíjali civilné obyvateľstvo.

To, že Európa to nevidí a presnejšie, nechce vidieť, vyzerá v danej situácii vrcholom cynizmu.

A nakoniec, v oficiálnej Európe radšej mlčia aj o tom, že ich hlavní spojenci v NATO a USA, sami pomohli otvoriť skrinku Pandory islamského radikalizmu na planéte. V oficiálnej a v „obyčajnej“ Európe je obrazne povediac, mimochodom rôzne mlčanie a sú aj rôzne hlasy.

  •  
    a podeliť sa