Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
7 januára 2015, 10:10

Erupcia „supersopky“ môže zmeniť podnebie na Zemi

Erupcia „supersopky“ môže zmeniť podnebie na Zemi

Novosibírski a európski geofyzici vypracovali metodiku, podľa ktorej sa dá určiť pravdepodobnosť erupcií „supersopiek“, ktoré môžu zmeniť podnebie Zeme.

Jeden z lídrov výskumu, Ivan Kulakov, šéf laboratória seizmickej tomografie Inštitútu ropnej a plynárenskej geológie a geofyziky Sibiréskeho oddelenia RAV. Opísal novinárom sopku Toba na Sumatre, ktorej erupcia bola pred 74 tis. rokmi a išlo o najväčšiu erupciu za posledné milióny rokov. Výskumy ukázali, že zem pod sopkou sa skladá z vrstiev, ktoré môžu zhromažďovať obrovské množstvo magmy. Uviedol však, že v súčasnosti nie sú k dispozícii údaje, ktoré by svedčili o značnej seizmickej aktivite v okolí veľkých sopiek.

Pravdepodobnosť podobnej erupcie nie je nižšia, ako vtedy, ale v najbližších rokoch nič také nehrozí.

Ruský vedec upresnil, že proces prípravy erupcie sa u bežnej sopky pohybuje v mesiacoch, pri supersopkách sú to roky až desaťročia. Blížiacu sa erupciu zaznamenávajú seizmografy, údaje GPS a iné družicové prístroje.

Podľa slov vedca, metodika, ktorú vyvinuli pre sopku Toba, bude použitá aj na iných veľkých sopkách.

Máme tím, máme predpoklady. Chceme preskúmať Yellownstonskú sopku v USA, či iné sopky. Údaje bude spracovávať metódou šumovej tomografie, ktorú vyvinul Nicolas Shapiro (Inštitút fyziky Zeme, Paríž): zo záznamu prírodného šumu sa vyberali seizmické vlny, ktoré pomáhajú skúmať stavku zemského jadra.

Podľa Ivana Kulakova, erupcie typu sopky Tobo, kedy sa uvoľnilo 2,8 tis. kubických kilometrov horniny, majú globálny charakter.

Erupcia sopky Tambora v Indonézii v r. 1815 uvoľnila 160 km kubických horniny. V Európe a Amerike nasledoval mor kvôli chladu a hladu.

Výskum viedol Ivan Kulakov s Nicolasom Shapirom súčasne na Novosibirskej univerzite a v Inštitúte ropnej a plýnarenskej geológie a geofyziky, seizmorafy na sopku inštalovali odborníci inštitútu GFZ (Nemecko).

Článok o výskume supersopky Tobo uverejnil vedecký časopis Science.

Na svete je asi 10 sopiek tohto typu, ich erupcia môže ovplyvniť podnebie na Zemi, patrí k nim aj Yellowstonská supersopka v USA.

K erupcii dochádza raz za 100 tisíc rokov.

  •  
    a podeliť sa