Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
4 januára 2015, 02:05

Čaj je vzletom duše

IV. Svetový festival čaju a kávy

IV. Svetový festival čaju a kávy

IV. Svetový festival čaju a kávy

Rusko zastáva jednu z popredných priečok v spotrebe čaju na 1 obyvateľa. Podiel konzumentov čaju ostáva v Rusku v priebehu posledných rokov stabilný a udržiava sa na úrovni 93-94%.

Najväčší segment trhu tvorí tradične čierny čaj, no jeho podiel postupne klesá. Rastie dopyt po zelenom, ovocnom a bylinkovom čaji, ktoré si väčšina ľudí spája so zdravým životným štýlom.

Priemerný spotrebiteľ vypije 3 šálky čaju denne. Niektorí ľudia dokonca viac: 10% spotrebiteľov vypije prinajmenšom 6 šálok povzbudzujúceho nápoja denne. Takáto vysoká spotreba čaju je príznačná predovšetkým pre ľudí vo vekovej kategórii 35 až 45 rokov a Rusov s nízkym príjmom. Čaj neobľubujú deti a mladí ľudia vo veku od 10 do 19 rokov. Mužov priťahuje šálka čaju menej ako ženy. V Rusku sa 99% čaju vyrába z dovážaných surovín. Väčšina čaju sa nakupuje na čajových aukciách v miestach, kde sa pestuje: Srí Lanka, India, Čína, Vietnam, Indonézia a Keňa. Soči a Krasnodarský kraj sú jediným miestom v Rusku, kde sa pestujú čajové listy a vyrába veľmi kvalitný čaj. Estéti môžu ohŕňať nosom nad čajom vo vrecúškach koľko len chcú, štatistika je však neúprosná: polovica krajiny považuje takto pripravený nápoj za normálny a s radosťou si na ňom pochutnáva. Hlavnými čajovými „snobmi“ sú Petrohradčania a Moskovčania.

Niet divu, v strede Moskvy sa na Mjasnickej ulici odpradávna nachádza celý Čajový dom. Bol postavený v roku 1893 pre obchodníka s čajom Sergeja Perlova. Na prvom poschodí sa nachádzala predajňa, o poschodie vyššie zas obytné priestory a kancelária. Krátko po dokončení budovy sa Perlov rozhodol ozdobiť fasádu budovy v čínskom štýle. Príslušné rozhodnutie bolo späté s plánovaným príchodom jedného z najvplyvnejších úradníkov Čchingskej ríše, mimoriadneho veľvyslanca Li Chung-čanga, na korunováciu Mikuláša II. do Moskvy. Pre obchodníka s čajom bola táto udalosť možnosťou uzavrieť nové výhodné zmluvy.

Štylizáciu v duchu čínskej architektúry vykonal moskovský architekt, majster eklekticizmu a modernizmu Karl Gippius. Strecha budovy bola ozdobená vežičkou v podobe dvojposchodovej čínskej pagody, fasáda bola pokrytá lepenými zobrazeniami drakov, hadov, čínskych dáždnikov a lampiónov. Nápisy na fasáde boli spravené písmom v štýle čínskych znakov. Do obytných priestorov umiestnil Sergej Perlov svoju bohatú zbierku čínskej maľby a porcelánu.

Úsilia obchodníka však boli márne. Li Chung-čang sa v Moskve ubytoval v inom mieste. Napriek tomu sa však vonkajší vzhľad budovy stal vizitkou firmy na mnohé roky. Perlov sa zameriaval predovšetkým na bohatú klientelu. Práve jeho obchod začal po prvýkrát predávať čaj v pestro zdobených plechových nádobách namiesto kartónových škatuliek, pričom najbohatší zákazníci dostávali čaj v kryštálových nádobách. Po revolúcii v roku 1917 bol Čajový dom znárodnený, z obytných priestorov sa stali komunálne byty, no tradície boli zachované. V sovietskych časoch bol na prvom poschodí vždy obchod, ktorý ponúkal rôzne druhy čaju a kávy. Obchod funguje dodnes. A dodnes pocítite pri prechádzke okolo neopísateľnú arómu čaju a kávy.

Náš príbeh o láske Rusov k čaju podporíme výrokom slávne spisovateľa Leva Tolstého: „Musel som piť veľa čaju, bez neho by som nemohol pracovať. Čaj oslobodzuje možnosti, ktoré driemu v hĺbke mojej duše“.

  •  
    a podeliť sa