Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
1 januára 2015, 02:05

Kde vítali v Moskve Nový rok v XIX. a XX. storočí

Kde vítali v Moskve Nový rok v XIX. a XX. storočí

Dnes je ťažké si predstaviť, že kedysi nebol Nový rok v Rusku hlavným sviatkom štátu, ale iba prvým dňom v roku – takým bodom odpočítania nasledovného časového úseku a aj ho oslavovali v septembri. Ale 20. decembra 1699 preniesli oslavy Nového roka na nariadenie Petra I. na 1. január a dnešná tradícia vítania tohto sviatku – s vianočným stromčekom a Dedom Mrázom – vznikla iba po Októbrovej revolúcii.

Svetský a rodinný

Nehladiac na to, že hlavný reformátor novoročných sviatkov v Rusku Peter I. aj zaviedol tradíciu bohatého vítania sviatku tancami, piesňami a ohňostrojom, Nový rok bol predsa len čo do významu „druhoradým“ podujatím. Hlavným a „najkrajším“ sviatkom v Rusku zostávali Vianoce oslavované v XIX. storočí 25. decembra, zdôrazňuje znalkyňa Moskvy Irína Levinová. Práve na ne sa aj zdobil vianočný stromček. Nový rok bol svetský, rodinný sviatok, na ktorom zvyčajne blahoželali všetkým príbuzným. Na návštevu k príbuzným chodila 1. januára dokonca aj rodina imperátora.

V šľachtickom prostredí bol zvyk organizovať slávnostné novoročné svetské predstavenia: zámožní predstavitelia „v plnej paráde“ uskutočňovali krátke návštevy, chodili po meste od domu k domu a blahoželali ku sviatku domácim.

Boli aj miesta usporiadania veľkých plesov, kde sa schádzala moskovská elita. V období novoročných sviatkov sa v Moskve nachádzal imperátor, hlavný novoročný ples bol v Kremeľskom paláci. Oficiálnou rezidenciou imperátorskej rodiny počas jej nachádzania sa v Moskve bol v XIX. storočí Malý Nikolajevský palác, kde sa robili tiež novoročné plesy. Palác sa žiaľ do dneška nezachoval. Nachádzal sa v Kremli pri Čudovom kláštore a postavili ho v roku 1775 podľa projektu architekta Matveja Kazakova.

No a pravdaže, slávnostné novoročné recepcie sa robili tradične v paláci moskovského generál-gubernátora na Skobelevskom námestí /dnes Tverskom/. Budovu postavili v roku 1782 podľa projektu toho istého Matveja Kazakova v štýle ruského klasicizmu. Dnes sa nachádza v budove moskovská radnica.

Zvláštny spôsob osláv Nového roka v XIX. storočí sa mohol pozorovať v rôznych moskovských kluboch – Anglickom, Nemeckom a Kupeckom. Organizovali sa tam maškarné predstavenia a ich účastníkom boli pritom prevažne muži, podotýka znalkyňa Moskvy Levinová. Budova Kupeckého klubu sa do našich dní nezachovala, na jej mieste stojí teraz divadlo Stanislavského a Nemiroviča-Dančenka. Moskovský Nemecký klub sa nachádzal v dome Torleckého /Pušečná ulica 9/6/. V budove Anglického klubu, ktorá je pamiatkou architektúry neskorého klasicizmu konca XVIII. storočia, sa dnes nachádza Múzeum súčasných dejín Ruska.

Ale špeciálne hromadné novoročné veselice pre deti v XIX. storočí, tak ako je to dnes, neboli. Každá rodina organizovala sviatok pre deti jednoducho u seba doma. Na plesy mohli chodiť dievčatá a mladíci iba po dosiahnutí 16 rokov.

Sovietsky a oficiálny

Po revolúcii sa pozície Nového roka v sviatočnom kalendári prudko menia, takisto ako aj jeho formát. Súvisí to s tým, že Vianoce sú ako náboženský sviatok prísne zakázané. A v 20-ich rokoch XX. storočia sú zakázané aj vianočné stromčeky ako atribút „nepohodlného“ sviatku.

V 20-ich rokoch sa v súvislosti s rekonštrukciou Veľkého Kremeľského paláca hlavné novoročné oslavy robili vo Veľkom divadle, kam mohli prísť stranícki funkcionári a stranícky aktív moskovského mestského výboru, rozpráva znalec Moskvy Anton Razmachnin. V polovici 30-ich rokov vianočný stromček „amnestovali“ a stal sa centrálnym prvkom novoročných osláv. A novoročné úradnícke stromčeky sa začali robiť v prebudovanej sále Veľkého Kremeľského paláca a ešte neskôr – v Kremeľskom paláci zjazdov, ktorý postavili v roku 1961 na mieste zbúranej starej budovy Zbrojnice.

Na to, aby sa mohol uvítať Nový rok, nebolo mimochodom povinné niekam ísť. V dobrých domoch s organizovaným domovým spoločenstvom bola tradícia postaviť stromček vo dvore a organizovať sviatok pre všetkých obyvateľov. V legendárnom Piatom Dome na ulici Granovského /dnes Romanova ulička – „Romanov pereulok“/, kde žili predstavitelia stalinskej vojensko-straníckej nomenklatúry, boli vždy svoje uzatvorené sviatky, rozpráva Razmachnin.

A v niektorých domoch Moskvy boli dokonca svoje vlastné Domy kultúry zabudované priamo do budovy – tak ako napríklad vo výškovom dome na Koteľnickom nábreží /tam, kde otvorili v roku 1966 kino Iluzion/. Pre obyvateľov ale fakticky nepracovali, pretože všetky aj tak fungovali v režime obyčajného Domu kultúry, ktorý mohla využívať celá štvrť, podotýka Razmachnin.

Čo sa týka detských sviatkov, od 30-ich rokov XX. storočia sa začali organizovať práve ako detské novoročné stromčeky a ranné novoročné predstavenia, pretože v tie roky platila idea kolektívnej výchovy detí, bolo veľa chovancov detských domovov.

  •  
    a podeliť sa