Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
30 decembra 2014, 11:56

Ukrajina: Hrozby a skúsenosti pre Európu

Ukrajina: Hrozby a skúsenosti pre Európu

Ukrajinská kríza sa zmenila v posledné mesiace na hlavný destabilizujúci faktor pre celý región Strednej a Východnej Európy. Neschopnosť Európskej únie uskutočňovať efektívnu politiku na ukrajinskom smere a konštruktívne spolupracovať v danej otázke s Ruskom núti štáty regiónu samostatne zaistiť svoje záujmy – podotýka náš spravodajca Peter Iskenderov.

Hlavným regionálnym mechanizmom krajín Strednej a Východnej Európy posledných štvrť storočia je naďalej Vyšehradská skupina, do ktorej vchádza Maďarsko, Poľsko, Česko a Slovensko. Táto štvorka, ktorá vznikla za účelom pomoci európskej integrácii, má vážny potenciál v aspekte urovnania regionálnych konfliktov. Nie je divné, že práve toto združenie prevzalo zodpovednosť za reformy na Ukrajine, ktoré by mali znížiť krízu.

Účastníci Vyšehradskej skupiny sa rozhodli na stretnutí v polovici decembra rozdeliť medzi sebou takzvané „sféry reforiem“. Slovensko prevzalo zodpovednosť za energetické otázky, Poľsko – za decentralizáciu na Ukrajine, reformy miestnej samosprávy a zvýšenie efektívnosti riadenia verejných financií, Česko – za oblasť občianskej spoločnosti, vzdelanie a fungovanie ukrajinských médií, Maďarsko – za zlepšenie hospodárskej politiky a rozvoj malého a stredného biznisu. Podobná spolupráca by mala, ak vziať do úvahy skúsenosti krajín Strednej a Východnej Európy nakopené v príslušných oblastiach, pomôcť Ukrajine. Vezmime si napríklad to samé Česko. Táto krajina má v úrovni zahranično-ekonomických vzťahov dôležité miesto v EÚ – podotkol v rozhovore s Hlasom Ruska vedúci Oddelenia štúdií krajín Ústavu Európy RAV Vladislav Belov. Týka sa to pritom nielen Ukrajiny, ale aj Ruska:

- Česká republika predbieha mnohé členské krajiny Európskej únie v zahranično-obchodnom obrate vrátane s Ruskom. Česko dodáva na export v prvom rade automobily a zariadenie. V tom aj spočíva potenciál zahranično-ekonomickej spolupráce.

Ukrajinskí predstavitelia moci vyzvali ústami prezidenta Petra Porošenka účastníkov Vyšehradskej skupiny ísť ešte ďalej a pomôcť v transformácii tohto združenia „z formátu štyroch krajín na formát piatich s účasťou Ukrajiny“. Avšak v súčasných podmienkach vyzerá podobné, ak vziať do úvahy hĺbku krízy na Ukrajine a rozpornosť pozícií EÚ, málo pravdepodobným.

Jedným z dôležitých aspektov ukrajinskej krízy pre krajiny Strednej a Východnej Európy je naďalej energetika. Ukrajina si nemôže dovoliť odmietnuť reverzné dodávky plynu z krajín regiónu – vrátane z Poľska a Slovenska. Objem týchto dodávok pritom nezbežne rastie. V decembri sa niekoľkokrát obnovili rekordy importu plynu na Ukrajinu cez Slovensko. Rastie aj každomesačný objem. Ak Ukrajina importovala v septembri 2014 zo strany Slovenska zhruba 779 mil. metrov kubických zemného plynu a v októbri – 809,3 mil. m3, v novembri to bolo už 884,4 mil. metrov kubických.

Avšak podobná prax hrozí vážnymi rizikami pre samotné Slovensko – nútené v podstate prečerpávať na Ukrajinu plyn kupovaný v Rusku. V septembri 2014 už pozastavil maďarský operátor plynovo-prepravného systému - spoločnosť FGSZ dodávky plynu na Ukrajinu na neurčité obdobie a vysvetlil to rastom vnútornej spotreby.

  •  
    a podeliť sa