Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
28 decembra 2014, 12:18

Kto a ako vozí humanitárnu pomoc pre Donbas

Kto a ako vozí humanitárnu pomoc pre Donbas

Mrazivé ráno. 54 nákladných áut a sprievodné vozidlá, smerujúce so Donbasu z Noginsku pri Moskve, kontrolujú svoje čísla a poznávacie značky.

Podriadení sa zodpovedajú náčelníkovi humanitárneho konvoja, príkazy sa plnia bezpodmienečne. Po požehnaní popa vyráža konvoj pre obyvateľov juhovýchodu Ukrajiny z Noginsku.

Od polovice augusta 2014 Rusko poslalo do Donbasu už 10 takýchto kolón humanitárnej pomoci. Posledný konvoj viezol pre detské zariadenia novoročné darčeky. V decembri korešpondentka RIA Novosti Vera Kostamová cestovala s kolónov nákladiakov, ktoré viezli pomoc na juhovýchod Ukrajiny.

... Vodiči kontrolujú čísla a poznávacie značky. Kolóna sa delí na dve časti, každá má 27 áut. V Rostove bude tvoriť kolónu 107 áut, ktoré sa zídu z celého Ruska. Viac ako 200 vodičov-záchranárov z Murmansku a Petrohradu, Ivanovskej, Voronežskej, Rostovskej, Moskovskej a Tulskej oblasti odvezú náklad do Donbasu.

Jegor Kuzminkin riadi auto Kamaz s poradovým číslom 10. V aute je veľmi čisto, dokonca topánky k uniforme ležia na koberčeku. Hovorí, že každý ide v aute tak, ako mu je pohodlné, nikto nič neprikazuje.

Pri jazde v kolóne je najdôležitejšie udržiavať vzdialenosť a nebrzdiť. Znie to divne, ale je to tak. Keď brzdíš, vodič za tebou musí tiež, znervózňuje ho to. Snažíme sa chrániť jeden druhého,“ uvádza Kuzminkin.

Pozitívne emócie z toho, čo robíme, prevažujú nad tým, čo vidíme tam, aj keď na ľudské nešťastie sa nedá zvyknúť. Zviera vám hrdlo, keď prichádzame do mesta, ľudia nás vítajú a dobre im vidieť do tvárí,“ delí sa o svoje pocity vodič.

Na lôžku pre vodiča leží krabica suchého jedla. Dostáva ho ako dennú dávku každý vodič. Obsahuje dve polievky a hlavné jedlo: kurča s ryžou a pohanku s mäsom. V krabičke je ešte káva, čaj, sušienky a vitamíny. Jegor sa s jedlom neponáhľa, na cestu ho nabalila manželka, preto si môže suchú stravu odložiť na neskôr.

Sergej Korpalo, šéf skupiny, vodič-záchranár, bol vo všetkých humanitárnych operáciách MpMS Ruska pri dodávkach humanitárnej pomoci do postihnutých regiónov Donbasu.

Najťažšia bola prvá a druhá výprava do Donbasu. Bolo to veľmi psychicky náročné. Ruiny, slzy a všetko tak blízko. Bol som v Moldavsku, Abcházsku, Kirgizsku, Osetsku ... Nie je nič horšie ako vojna a jej následky,“ hovorí Sergej. Pracuje ako záchranár 12 rokov.

Na druhý deň cesty, asi okolo 02:00, začal padať sneh. Kolóna skoro ráno opúšťa Rostov na Done, sneženie bolo výdatné, preto sa iba ťažko dalo odhadnúť, čo nás čaká. Nákladné vozidlá ťažko prekonávajú záveje. Niektoré musí vyťahovať ťahač.

Vysielačkami sa šíria otázky:

„Máme vodičov, ktorí nevidia auto idúce pred nimi? pýta sa náčelník. Skracuje odstup.

Kolóna zastavuje na preklepanie kolies, majú na to 5 minút.

O 8:30 ešte stále sneží. Ak vyskočíte na zastávke z auta, sneh bude siahať po kolená. Jedno z áut uviazne, pod snehom je ľad.

Kolóna postupuje ďalej, po 5 hodinách je na colnici.

Colná kontrola na hraničnom priechode Matvejev Kurgan je rýchla. Ďalšie vozidlo prichádza na kontrolu. V aute sú rybacie konzervy. Colníci pristavujú k návesu rebrík, lezú hore a kontrolujú náklad. Táto procedúra čaká na každé auto, ktoré vezie konzervy či kondenzované mlieko, sklo a stavebný materiál na opravu spoločensky dôležitých budov v Donbase.

Potom kolóna zastaví na úzkej ceste oproti domu, kde pri bráne stojí starší muž. Istý čas sleduje konvoj, potom prichádza k vodičom pýta sa, ako im vie pomôcť.

V Makajevke fungujú obchody, ľudia sa prechádzajú s deťmi, venujú sa práci. Takmer všetky tabule v meste sú v ruštine. Veľa bilboardov hlási: „Naša sila je v bratstve, naša sila je v nezávislosti.“

Neďaleko Donecku sa začínajú kontrolné stanovištia, kolóna smeruje na sklad v centre mesta. Kolónu víta domobrana, oni vykladajú vozidlá. Potraviny sa ukladujú k stenám hangára, aby nákladné vozidlá mohli slobodne odísť.

„Humanitárnu pomoc veľmi potrebujú starci a starenky, ktorí už dávno nedostávajú dôchodky. My „separatisti“ nechceme nič,“ hovorí jeden z nich.

Prestalo snežiť, ale počuť zvuky podobné hromom či ohňostrojom. Strieľa sa, blízko je bojová zóna.

O niekoľko hodín sa všetky vyložené autá vydajú smerom z Donecka k ruským hraniciam.

Vodiči tvrdia, že sa ľudia začali vracať do Donecku, pri prvých dodávkach pomoci boli ulice prázdne. Na okraji mesta bolo zničených asi 4 tisíc budov.

Cesta späť je jednoduchšia. Prázdne autá idú lepšie. Je zakázané hovoriť cez vysielačku o iných, ako pracovných veciach, ale ktosi berie vysielačku a vyjadruje spoločný postoj: „Cítime, že domov je blízko. Ach, ako sa nám chce domov.“

  •  
    a podeliť sa