Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
10 januára 2015, 02:05

Štyri málo známe fakty o Mauzóleu Lenina

Štyri málo známe fakty o Mauzóleu Lenina

Mauzóleum Lenina je asi najkultovejší a najpopulárnejší objekt sovietskych dejín. Hlas Ruska by chcel oboznámiť svojich čitateľov so štyrmi nie veľmi známymi, ale zaujímavými faktami tejto unikátnej stavby na Červenom námestí.

Ľudová súťaž o najlepší projekt mauzólea

V roku 1924 vyhlásili ľudovú súťaž o projekt mauzólea, v rámci ktorej mohol každý želajúci povedať svoj názor, ako si predstavuje hrobku.

Dnešný tvar mauzólea nebol vôbec jediný, ktorý posudzovala porota – boli napríklad varianty s kockou a pyramídou, rozpráva znalec Moskvy Denis Romodin:

- Bol projekt neveľkého obelisku s trávnikom, ku ktorému priplávala loďka. Ešte jeden – s cylindrickou vežou vysokou ako Spasská veža. Bol projekt romantickej jaskynky, na skalu ktorej bolo treba vyliezť.

Organizátori súťaže prišli k záveru, že súťaž treba nevyhnutne usporiadať medzi profesionálmi. Projekt, podľa ktorého bolo aj postavené mauzóleum, - je variant architekta Alexeja Ščuseva. Romodin ho považuje za najviac optimálny. Jeho projekt bol vychádzajúc z ekonomických reálií tých čias najpraktickejší a technicky realizovateľný.

Menej ako týždeň na mauzóleum pre vodcu

Lenin zomrel 21. januára 1924 a Prezídium ÚVK ZSSR uzniesol postaviť na Červenom námestí v Moskve uprostred bratských hrobov bojovníkov Októbrovej revolúcie na zachovanie tela vodcu nekropol.

Štátna Komisia na čele s predsedom Viačeslavom Molotovom a Felixom Dzeržinským dala v noci z 23. na 24. januára úlohu architektovi Alexejovi Ščusevovi urýchlene splniť projekt dočasného mauzólea. Už ráno bolo treba začať pracovať nad tribúnami, základmi a podzemným priestorom mauzólea“, - rozprával neskôr Ščusev.

24. januára 1924 skoro ráno osobne ohradil miesto stavby kolíkmi. Následne zazneli prvé výbuchy: zem zľadovatená v dôsledku 25 stupňového mrazu, sa nedala kopať lopatami a sochormi a aby sa mohla vykopať stavebná jama, musel požiadať o pomoc družstvo ženistov. Výbušné práce trvali skoro deň a iba potom mohli kopáči zeme začať ryť stavebnú jamu.

Dnešné mauzóleum je tretie v poradí

Ščusev začal stavať po prvom dočasnom mauzóleu z dreva pevnejšiu stavbu, ale tiež drevenú z duba.

Na ochranu podzemného priestoru pred atmosférickými vplyvmi natrel steny olejovým lakom medeno-hnedej farby a strechu – listovou meďou. Dočasné mauzóleum dostavali za dva mesiace. Nezvyčajne výrazný nápis a zlatnícke lemovanie medeno-hnedého lakového povrchu mauzólea intarziou z temného dubu a kovových klincov mu pridali podobu memoriálu vzhľad.

Tretí a konečný variant mauzólea, výstavba ktorého sa skončila v októbri 1930, bol vyhotovený z kameňa.

Tribúny zdôrazňujú unikátnosť budovy

Kostra mauzólea je zo železobetónu s tehlovou výplňou stien. Dvere jeho vnútornej sály sú takisto ako aj vstupné dvere a dvere na východ okované meďou.

V roku 1945 sa robila čiastočná rekonštrukcia hlavnej fasády pamätníka. Vtedy bola postavená okrem dvoch železobetónových tribún pre divákov sprava a naľavo od hlavného vchodu pokrytého mramorovou omietkou, ešte jedna – hlavná, pre vedúcich straníckych a vládnych činiteľov.

Mauzóleum má aj neveľké podzemné poschodie pre bezprostrednú obsluhu tohto komplexu. Dodatočne sa nedalo nič na tomto mieste postaviť: budova stojí na mieste priekopy na pomerne nestabilnom grunte, preto by bola výstavba nejakých dodatočných podzemných stavieb mimoriadne nebezpečná.

 

 Originál: RIA Nehnuteľnosť

http://riarealty.ru/architecture_guide/20130517/400416538.html

  •  
    a podeliť sa