Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
8 decembra 2014, 18:52

Peterburgský Ermitáž – jedno z najstarších a najväčších umeleckých múzeí sveta – oslavuje v tomto roku 250 rokov. Za zrod Ermitáže sa považuje 7. december – meniny Kataríny. Je to logické, veď aj vznikol vďaka Kataríne – Kataríne Veľkej, ruskej imperátorke.

Ermitáž začal svoj život v krídle paláca /v preklade z francúzskeho je „ermitage“ miestom odpočinku pustovníka/, kde rozmiestnila v roku 1764 Katarína svoje prvé získané diela. Mali byť určené čisto pre jej osobnú zbierku, správnejšie pre úzky kruhu jej najbližších dvoranov.

Prvé obrazy prišli k nej zo súkromnej umeleckej zbierky Johanna Ernsta Gockovského, pruského šľachtica, milovníka umenia. Existuje ohľadne toho niekoľko verzií. Sú medzi nimi aj celkom už exotické: vraj Katarína pozvala Gockovského žiadajúceho o cársku audienciu, robiť jej spoločnosť pri partii wistu a Gockovský prehral všetko čo len mohol. Nemal pri sebe potrebnú sumu a musel zaplatiť obrazmi zo svojej zbierky. Údaje o počte obrazov sú tiež rôzne, ale je prijaté myslieť si, že ich bolo 225. Boli medzi nimi diela takých majstrov ako Rembrandt, Rubens, Van Dyck, Franc Hals a iní. Prevažne to boli diela holandsko-flámskej školy z prvej polovice 17. storočia. Mnohé z nich aj dnes zdobia steny sál Ermitáže, hovorí Irína Sokolová majúca na starosti holandské výtvarné umenie:

- Je to veľkolepá zbierka. V Ermitáži sú zastúpené okrem Jana Vermeera a možno ešte jedného až dvoch majstrov, fakticky všetci umelci Holandska 17. storočia. Mnohé z nich sú pritom veľmi dôležité diela majúce v dejinách umenia veľmi významné miesto.

V roku 1769 nadobudli pre ruskú imperátorku bohatú zbierku saského ministra a grófa Brule. Bolo v nej zhruba 600 obrazov, medzi ktorými bol aj Útek do Egypta Tiziana. No „tvár“ obrazárne v mnohom určila zbierka výtvarného umenia baróna Kroza, ktoré kúpila Katarína v Paríži v roku 1772. Prevládali tu diela talianskych, francúzskych, flámskych a holandských majstrov 16. – 18. storočia: Svätá rodinka Rafaela, Judita Giorgione, Danája Tiziana a nové obrazy Rembrandta, Rubensa, Van Dycke... Katarína nebola skúpa. Vrela k nej strasť k zbieraniu, hoci na počiatočnej etape diktovala záujem imperátorky móda vládnuca v domoch monarchov Európy. „Ermitáž sa zjavil vďaka jej rozumu a vďaka povahe Kataríny“, - je presvedčený ruský historik Alexander Kamenský:

- Katarína sa chcela nachádzať na vrchole módy, ale nebola pritom ľahostajná k výtvarnému umeniu a umeleckým dielam. Samej sa jej to páčilo. Ale hlavné je, že Katarína chcela, aby Rusko prosperovalo aj ako kultúrna veľmoc. Veľmi veľa pre to urobila – nielen zberajúc zbierku Ermitáže, ale aj mnohými inými smermi. Týkalo sa to vzdelania celkovo a aj vytvorenia v Rusku systému školského vzdelávania.

Katarína Druhá založila po vzniku Ermitáže veľmi cennú tradíciu: všetci ruskí monarchovia dopĺňali následne klenotnicu múzea novými skvostami. A v roku 1852 sa zjavil imperátorský Ermitáž, ktorý otvoril po prvýkrát dvere širokému publiku.

  •  
    a podeliť sa