Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
2 decembra 2014, 19:01

Kam fúka Mistral

Kam fúka Mistral

Vietor mistrál vyčíňajúci na jar v Provance a v doline Rhôny, vzniká pri stretnutí atlantického anticyklóna a severného morského cyklóna.

Zrodí sa vietor takej sily, že s koreňom vytrhuje stromy. Francúzska vrtuľníková loď s podobným názvom nezahanbila svojho menovca a zrodila hlboký konflikt záujmov.

Odovzdanie prvej lode Rusku odročili v dôsledku nestabilnosti na východe Ukrajiny. Neúspechom končí najzaujímavejší experiment v nadviazaní vojensko-strategických vzťahov medzi Ruskom a jednou z kľúčových krajín NATO.

O tom, či potrebuje ruská flotila Mistraly, zazneli rôzne názory – pred podpísaním dohody a aj po jej podpísaní. V súčasnosti je očividné, že idea bola výlučne politická, len nepriamo súvisiaca s reálnymi úlohami v oblasti obranyschopnosti Ruska.

Vtedy vznikla na pozadí vzájomnej nedôvery medzi Ruskom a krajinami Západu idea „cementovať“ vzťahy komerčným záujmom, ktorý by vytvoril situáciu pozitívnej vzájomnej súčinnosti. Nie pritom v obvyklom energetickom odvetví a dokonca nielen v strojárstve, ale v „svätá svätých“ – vojensko-technickej sfére.

Rusko našlo partnera vo Francúzsku a kontrakt na dodávky Mistralov Rusku sa podpísal. Ale o tri roky sa Mistral zmenil na pozadí ostrého konfliktu medzi Ruskom a Západom kvôli Ukrajine na ťažkú bolesť hlavy Paríža. Jeho snahy dokázať, že dodávky moderných vrtuľníkových lodí neprotirečia tvrdej línii Francúzska na odsúdenie agresie Ruska, sa zmenili na akési humoristické show.

Celý svet sleduje, ako behá Paríž medzi „peniazmi“ a „princípmi“ a trpí v dôsledku politiky východoeurópskych spojencov v NATO a otvorenému nátlaku Washingtonu.

Rusko nebude pomáhať Francúzskou so cťou prekonať vzniknutú situáciu. Po pripojení Krymu sa Moskva iste nechce spoliehať na členské krajiny NATO v tom, čo sa aspoň trochu týka jej bezpečnosti.

Otázny je okrem toho princíp, ktorý vznikol ešte v obdobie studenej vojny – že vraj biznis je amortizátorom politických rozporov. V súčasnosti je skôr zbraňou.

Aktívnosť Sarkozyho a Hollanda na ruskom smere pred ukrajinskou krízou mala za cieľ aktivizovať obchodné vzťahy, aby sa mohlo dobehnúť a možnože aj predbehnúť Nemecko. V Paríži sa vždy žiarlivo pozerali na úspechy Bonnu – Berlína, vzťahy ktorých s Moskvou sa 60 rokov nachádzali na pevnom základe záujmu nemeckých exportérov o východný trh. Dnes sa aj to mení.

Ukrajinská kolízia ukázala, že nemecký biznis nespokojný so sankciami, musí ustúpiť tvrdému kurzu Angely Merkelovej. Tá zastupuje záujmy „iného Nemecka“ – toho, ktoré chce hrať vedúcu úlohu v Európe a nielen byť pokladnicou pre všetkých.

Ísť proti názoru konsolidovaného Západu Francúzsko nemôže. Rusko sa ale rýchlo preorientuje na Čínu a iných ázijských partnerov a stráca záujem o európske pole.

Je symbolické, že predtým v Moskve po prvýkrát pripustili, že nemusia dostavať Južný prúd (na moment publikácie článku sa Rusko už vzdalo výstavby Južného prúdu). Ak berú v Európe ruské zásobovanie energiou ako prekážajúci nástroj a na východe chce trh spotrebovať čoraz viac a viac, záujem Moskvy o chytré hry s vládami v Sofii, Budapešti alebo Viedni nezbežne klesne.

A to je už nielen zmena cyklónu na anticyklón, viac sa to podobá na fundamentálnu zmenu klímy.

http://www.gazeta.ru/comments/column/lukyanov/6317173.shtml

  •  
    a podeliť sa