Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
29 novembra 2014, 14:40

Rusko ako centrum intelektuálnych myšlienok

Moskovská knižná výstava vedeckej literatúry Non/fiction

Moskovská knižná výstava vedeckej literatúry Non/fiction

Moskovská knižná výstava vedeckej literatúry Non/fiction

V Moskve sa skončila 16. predajná knižná výstava vedeckej literatúry Non/fiction. Zákonitá otázka: neznížili sankcie, ktoré boli uvalené na Rusko, záujem zahraničných literátov o tento knižný veľtrh?

Organizátori tvrdia, že nikto veľtrh neignoroval. Výstavy sa zúčastnilo asi 300 vydavateľstiev, obchodných spoločností a kultúrnych inštitútov z 13 krajín sveta. Špeaciálnym hosťom veľtrhu bol „Nemecký jazyk a kultúra“, čiže knižné novinky z Nemecka, Rakúska a Švajčiarska. Ako sa prezentovala Česká republika? Pred 5 rokmi bola na veľtrhu Non/fiction čestným hosťom. Vtedy sa v Centrálnom dome výtvarníkov na Krymskom vale čítatelia stretávali s literátmi, veľkými vydavateľmi, prekladateľmi a pod. To je však minulosťou. Tento rok ČR nemala na výstave vlastný stánok. Iba dvaja českí spisovatelia boli na zozname účastníkov – románopisec a vedecký pracovník Sylvie Richterová a hlavný rabín Čiech a Prahy, známy disident a signatár Charty 77, autor psychologických próz a hier, Karol Sidon. Na samotnom veľtrhu sa hostia objavili iba epizódne. Pani Richterová sa zúčastnila diskusie o knihe Taliana Maria Ripellina Magická Praha. Karol Sidon mal prednášku v Židovskom múzeu a centre tolerancie na tému Umenie a ortodoxia. Najvýraznejšou stopou účasti českých hostí bol literárny večer v moskovskej kaviarni Marec. Konala sa tu totiž, za prítomnosti niekoľkých desiatok hostí, prezentácia románu Karla Sidona Altschulova metóda z tetralógie Když líšky dávají dobrou noc a románu Sylvie Richterovej Každá věc ať dospěje na své místo. Ak dielo pani Richterovej pojednávajúce o tragickej kolektivizácii v Československu, bolo v rámci historického prelínania, pochopiteľné a zaujímavé, tak o neskutočne zložitej próze Sidona sa to povedať nedá. Vyžadovalo si to pomerne značné úsilie, aby sa podarilo oceniť ruský preklad úrivku románu o sovietskych zajatcoch, ktorí zostali v Nemecku a dožili svoj život v liečebni.

Počas diskusie vyvstala otázka historickej pamäte. „Slovo musí byť ostré, ako britva, ktorá prináša pravdu, ale slovo bolo zneužité. Ak slovo bude znamenať pravdu, dôvera sa k nemu vráti,“povedal Sylvie Richterová. Priznala, že v Moskve je prvýkrát a po prechádzke mestom ostala v šoku. „Prekrásne budovy, prekrásni ľudia. Ale niečo znepokojuje, narúša pokoj.“ Čo znepokojuje, pýtali sa ľudia v sále? Dáma sa však rozhodla neupresniť svoju záhadnú frázu. Českí spisovatelia sa však ochotne zapojili do diskusie o intelektuálnej literatúre. Téma hostí naozaj zaujala. V centre Moskvy ruskí čitatelia a českí spisovatelia zaujímavo diskutovali o dôležitých ľudských hodnotách, o umeleckej podstate, historickej pamäti, o veľkých problémoch existencie. Z toho vyplývalo: Moskva je aj naďalej centrom intelektuálnych myšlienok. Početné snahy o izoláciu Ruska, odtrhnutie sankciami od zvyšku sveta nefungujú ...

  •  
    a podeliť sa