Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
27 augusta 2014, 13:10

Na Slovensku oslavujú 29. augusta národný sviatok – Deň Slovenského národného povstania, ktoré trvalo od 29. augusta do 28. októbra 1944. Vážení čitatelia, ponúkame Vám esej Predsedu vlády Slovenska v roku 1991 až 1992 Jána Čarnogurského venované tomuto dňu.

 

Popoludní 29. augusta 1944 vydal slovenský plukovník Ján Golian kódovaný signál : Začnite s vysťahovaním. Signál obsahoval rozkaz pre zasvätených dôstojníkov slovenskej armády, aby obsadili mestá, v ktorých sa nachádzali ich jednotky, alebo aby sa ich jednotky premiestnili do hornatého stredu Slovenska. Tak začalo Slovenské národné povstanie a od jeho vypuknutia uplynulo 70 rokov. Povstanie znamenalo koniec účasti vtedajšieho Slovenska vo vojne na nemeckej strane a prechod do spojeneckého tábora. Prechod sa uskutočnil inak než 23. augusta 1944 v Rumunsku, kde hlavné velenie armády v noci uskutočnilo prevrat a previedlo Rumunsko na spojeneckú stranu. Bol iný než Varšavské povstanie, ktoré vypuklo 1. augusta 1944.

Vláda vojnového Slovenska to mala ťažké s udržiavaním vojakov v nemeckom tábore už aj predtým. Na východnom fronte boli nasadené dve slovenské divízie, ale vojaci vo väčších alebo menších počtoch prechádzali na sovietsku stranu alebo sa nechali zajať. Kapitán Ján Nálepka prešiel na Ukrajine na stranu partizánov, zúčastnil sa oslobodzovania mesta Ovruč, v boji padol a posmrtne získal titul Hrdina Sovietskeho zväzu. Jedna slovenská divízia prestala byť pre úteky vojakov bojaschopnou a museli ju preložiť do Talianska.

Hornaté Slovensko malo ku koncu vojny osobitnú polohu medzi bojujúcimi krajinami. Na Slovensku neboli žiadne nemecké vojenské jednotky a sovietska armáda taktiež neplánovala útok cez slovenské územie. Pôvodný strategický plán predpokladal útok po poľských rovinách a po maďarskej rovine, Slovensko by sovietska armáda obišla, pretože boje v horách by boli mimoriadne ťažké a krvavé. Slovenskí generáli pripravovali podobný model prechodu na spojeneckú stranu aký sa uskutočnil v Rumunsku. Slovenské divízie držali Dukelský priesmyk pretínajúci severovýchodné Karpaty a tento chceli uvoľniť pre sovietsku armádu po páde Krakova alebo Budapešti do spojeneckých rúk. Tretím, ktorý miešal karty, sa ukázali partizáni. Od roku 1943 pôsobili v slovenských horách, najskôr malé neskôr stále väčšie skupiny partizánov. V lete 1944 podnikali stále odvážnejšie výpady a 28. augusta v spolupráci so slovenskou armádou postrieľali nemeckú vojenskú misiu prechádzajúcu z Rumunska do Nemecka. Nemecká armáda odpovedala osadzovaním Slovenska. Podarilo sa jej odzbrojiť hlavnú silu slovenskej armády, divízie držiace Dukelský priesmyk. Slovenskí dôstojníci, ale aj exilová československá vláda v Londýne, museli opustiť dobre vyzerajúci plán na vydanie karpatských priesmykov sovietskej armáde a rozhodnúť sa pre Povstanie ihneď. Prvoradým cieľom bolo brániť stred Slovenska pred obsadením Nemcami. Hlavným mestom povstaleckého územia sa stala Banská Bystrica. Zvyšky slovenskej armády, rodiaca sa československá armáda presunutá zo Sovietskeho zväzu a domáci partizáni bránili povstalecké územie takmer dva mesiace. Na Slovensko prichádzali bojovať aj antifašisti z okolitých krajín, aj vojenskí zajatci, ktorých osud zavial na Slovensko. Osobitne sa vyznamenali Francúzi. Vytvorili na Slovensku svoj vlastný oddiel a bránili kľúčový úsek frontu v údolí rieky Váh. Strategickú zmenu vojnových plánov urobilo aj sovietske velenie. Velenie Červenej armády rozhodlo, že predsa uskutoční útočnú operáciu cez Karpaty. Maršál Konev v rýchlosti dostal rozkaz vytvoriť bojové zoskupenie z prvého a štvrtého Ukrajinského frontu a prebiť sa cez Karpaty. 8. septembra 1944 sa začala Karpatsko – dukelská operácia, na pomoc SNP. Dukelský priesmyk medzitým obsadila nemecká armáda a postup sovietskej armády bol pomalý a zaplatený veľkými obeťami. Na bojoch sa zúčastnili aj československé vojenské jednotky vytvárané v Sovietskom zväze. Karpatsko – dukelská operácia viazala 12 nemeckých divízií, ktoré by inak Hitler mohol použiť proti slovenským povstalcom. Operácia bola najvýznamnejšou pomocou pre slovenské Povstanie. Stála životy 19 000 sovietskych vojakov a 1800 československých.

Banská Bystrica padla 27. októbra. Zvyšky povstaleckej armády prešli na partizánsky spôsob boja. V slovenských horách sa držalo slobodné územie až do prechodu frontu. Taktiež to nebolo za nízku cenu. Nemecká armáda vstúpila na Slovensko iba koncom augusta 1944, ale do konca vojny vypálila na Slovensku 102 dedín. Miesta hromadných popráv povstalcov a ich prívržencov sú pamätnými miestami dodnes. Vo vojenských memoároch sa často vyskytuje poznámka, že každá bitka prebieha inak, než ju naplánoval štáb. Aj slovenské Povstanie prebehlo inak než ho plánovali generáli a politici. Napriek chaosu a porážkam, ktoré sa teraz podrobne rozoberajú, Povstanie splnilo svoju historickú úlohu. Previedlo Slovensko nielen do spojeneckého tábora, ale aj do reálneho boja proti fašizmu. Slováci prvýkrát prišli v masovom meradle do styku so sovietskymi vojakmi a Západ prestal byť jediným ohniskom orientácie. Slovenské národné povstanie sa stalo zdrojom nového sebavedomia Slovákov a legitimáciou pre povojnové usporiadanie. Od začiatku SNP uplynulo 70 rokov. Európa aj Slovensko čelia novým problémom, ale odkaz Povstania zostáva.

 

August 2014

  •  
    a podeliť sa