Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
25 augusta 2014, 15:02

Československo, 1968. Spomienky sovietskeho vojaka. Časť 2.

Československo, 1968. Spomienky sovietskeho vojaka. Časť 2.

Seržant Sovietskej armády Jurij Sineľščikov bol v auguste 1968 v Prahe. Ponúkame Vám úryvky z jeho spomienok na tie udalosti.

Úplný text spomienok bol zverejnený v časopise Politické vzdelanie.

Československo, 1968. Spomienky sovietskeho vojaka.Časť 1.

22. augusta ráno sme mesto nespoznali. Praha bola doslovne zalepená letákmi a popísaná heslami protisovietskeho obsahu v českom a ruskom jazyku: „Demokracia bez ZSSR a komunistov“, „Okupanti, choďte domov“, „Dobyvatelia – von z Prahy“, „USA – Vietnam, ZSSR – Československo“... Bolo veľa zjavne urážajúcich: „Sovietski vojaci, vodka je v Moskve – odíďte tam“, „Ruskí opilci, choďte na Sibír ku svojim medveďom“. Nemálo nápisov bolo venovaných osobne Brežnevovi.

Na stene domu v centre Prahy sme uvideli obrázok na niekoľko poschodí. Bol na ňom zobrazený medveď /ZSSR/ a jež /ČSSR/ a hore – slová: „Medveď nikdy nezje ježka“. Už na druhý deň doplnil túto kompozíciu nápis /pravdepodobne ho urobili sovietski vojaci“: „A ak ježka oholiť?“.

Ráno 26. augusta začali biť v Prahe na protest proti „sovietskej okupácii“ zvony, zastavila sa verejná doprava, začali trúbiť automobily, autobusy, zavyli sirény. Začal sa všeobecný jednohodinový štrajk. Sovietska rozviedka a velenie vedeli zjavne o príprave tejto akcie, ale pre nás bola táto akcia nečakaná. U mnohých vyvolala roztrpčenie. Veď sme si úprimne mysleli, že kontrolujeme situáciu v meste. Bolo jasné, že situácia v Prahe a v krajine sa rýchlo nenormalizuje.

Naše vojská neboli pripravené na boj s obyvateľstvom. Vojaci a dôstojníci sa pripravovali na bojové operácie s československou armádou a dokonca s armádou NSR, ale nie s civilným obyvateľstvom. Naše skoro polmiliónové vojsko, obsadilo celé územie krajiny, avšak poriadok tam bol podčiarknuto protisovietsky. Velitelia všetkých úrovní nechápali, ako s tým bojovať.

Do procesu odboja sa našťastie nezapojila československá armáda. Snažili sa ju neutralizovať tak sovietski velitelia, ako aj československí vedúci činitelia.

O niekoľko dní po vstupe do Prahy aktivovali naše vojská medzi obyvateľstvom vysvetľujúcu kampaň. Vojakom prikázali využiť všetky možnosti na kontakt s miestnym obyvateľstvom. Čechov prekvapovalo, ako naši vojaci presvedčivo vysvetľovali sovietsku pozíciu. Neraz som od Čechov počul výroky, že pred nimi nie sú obyčajní vojaci sovietskej armády, ale preoblečení dôstojníci KGB. Väčšina Čechov kontaktovala s nami jednoducho zo zvedavosti.

Vzájomné vzťahy vojakov s miestnym obyvateľstvom boli rôzne, Česi sa ochotne rozprávali s poľskými a maďarskými vojakmi, menej ochotne so sovietskymi vojakmi a dôstojníkmi a k vojakom NDR sa správali nenávistne. Neraz som počul slová Čechov: „Dobre, sami ste prišli, ale prečo ste priviedli so sebou Nemcov?“. Staršia generácia sa pozerala na pobyt cudzích vojsk ako na nezbežný fakt. Mnohí pritom hodnotili tieto udalosti pozitívne. Avšak skoro všetka mládež sa pozerala na tieto udalosti prudko negatívne a neverila, že sovietske vojská sa nachádzajú v krajine dočasne. Niektorí mladí Česi vyhlasovali, že ak bude mobilizácia, nerozmýšľajúc budú bojovať proti Rusom.

Avšak u nás nebolo až tak všetko dobré. V jednej z vojenských jednotiek nachádzajúcej sa v Prahe, našli u dôstojníkov tri pištole českej výroby, ktoré odobrali na jednom z ilegálnych skladov. Čoskoro nasledovalo nariadenie vedenia divízie zaväzujúce veliteľov a politických pracovníkov preverovať osobné veci vojakov a automobilové prostriedky, za účelom nájdenia zbraní, nepriateľskej literatúry a pornografie. Vojaci automobilových jednotiek začali vymieňať prebytočný benzín Čechom na koruny, rozhlasové prijímače, pornografické časopisy. O takých prípadoch velitelia vedeli, avšak mlčali o nich.

Do 10. – 12. septembra sa situácia v Prahe stabilizovala, doma a ulice očistili od nápisov, otvorili sa závody a začala premávať verejná premávka, stíchli protisovietske vysielačky. Jednotky našej divízie vyviedli mimo Prahy. Pripravovali sme sa na život a domnievali sme sa, že možno budeme musieť zostať v príbytkoch na zimu. Začiatkom októbra ustanovili v každom stane piecku, neskôr zaviezli uhlie /poľský v briketách/. Treba povedať, že zásobovanie vojsk bolo organizované od prvých dní pobytu v Československu veľmi dobre.

Vojaci dostávali väčší potravinový balíček. Každodenne bolo organizované umývanie v kúpeli na kolesách, pravidelne nám menili posteľnú bielizeň a aj osobnú, roztrhaný odev a obuv nám zamenili. Vojakom platili peniaze v sovietskych rubľoch.

Akési oteplenie vzťahov s Čechmi sme pocítili po 18. októbri 1968, kedy schválilo Národné Zhromaždenie ČSSR zmluvu o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území ČSSR. Stretávali sme Čechov, ktorí boli spokojní s rozhodnutím nechať spojenecké vojská v ČSSR. Avšak protestné demonštrácie v Prahe trvali aj koncom októbra, aktívne prebehli 7. novembra, keď sme oslavovali výročie Veľkej októbrovej revolúcie.

Následne sa začali vyvádzať vojská z územia Československa na etapy. Batalión spojov, v ktorom som slúžil, vyviedli do NDR na miesto trvalej dislokácie 11. novembra 1968.

  •  
    a podeliť sa