Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
24 augusta 2014, 16:05

Bojovníčka domobrany Oľa: nikdy som nevedela, že tak budem nenávidieť modro-žltú vlajku

Spomínajúc na dôvody, ktoré priviedli Oľgu do domobrany neuznanej Doneckej ľudovej republiky, povedala, že poslednou kvapkou pre ňu bola Odesa.

Pridala sa k milíciám, aby bránila svoje územie. Kvôli tomu sa musela Oľa zriecť svojho ženícha.

Pri pohľade na útle 19 ročné dievča z ukrajinskej Gorlovky, nikto netuší, že ide o skúsenú bojovníčku domobrany. Občianska vojna na východe Ukrajiny jej zničila mladosť, ale nevyzerá nešťastná, aj keď priznáva, že veľmi čaká na to, keď bude opäť mier.

„Poslednou kvapkou pre mňa bola Odesa (2. mája), keď ľudí začali páliť zaživa. Pálili a radovali sa,“ spomína Oľga. „Ešte na Majdane kričali: celý juhovýchod vyhladíme. Už vtedy to bolo pre mňa niečo strašné,“ hovorí.

Oľga mala ako hobby športovú streľbu. Stačilo to na to, aby dokázala vziať zbraň do rúk. „Nepoznala som však vybavenie a technickú špecifikáciu strelných zbraní. Všetko prišlo so skúsenosťami,“ priznáva.

Ešte pred niekoľkými mesiacmi žila Oľga v rodnom Arťomovsku, susedným mestom Gorlovky, učila sa v hudobnej pedagogickej škole. Zarábala si najprv ako čašníčka, potom v mäsokombináte a neskôr ako asistentka predaja.

Potom prišli do Donbassu tí, ktorých považujú za vrahov a okupantov. Oľga sa pridala k domobrane, aby tak „ochránila svoju zem, svoj dom pred týmito „ľuďmi“, ktorí rozbíjajú ľudské životy.“ Dokonca sa kvôli tomu rozišla so svojim nastávajúcim, ktorý sa ju snažil presvedčiť, že to nie je ich vojna a majú ju prečkať v úzadí.

„Hovoria, že sa nedotýkajú civilistov, ale na vlastné oči som videla, ako niektorým rozrezali kožu medzi prstami. Videla som, ako do nemocnice v Slavjansku priviezli dve telá bojovníkov bez hláv,“ spomína si dievčina.

„Pamätám sa, ako sme sa dostali do Semjonovky, kde bol ten strašný pocit, keď sedíš v aute a nemôžeš nič urobiť, lebo ťa ostreľujú a bombardujú. So samopalom sa nevrhneš proti týmto bombám. Utekajú k tebe ľudia, ktorí zostali na svojich pozíciách, horí im oblečenie, nepomôže ani voda, ani zem. Fosfor rozožerie všetko,“ hovorí Oľga.

Najprv bola Oľa v Arťomovske na polícii domobrany. Bol to však začiatok „kariéry“. „Potom ma vzali ako sprievodnú silu do Slavjansku. Sprevádzali sme vozidlá s benzínom, ktoré smerovali do Slavjansku, vozili aj potraviny a posily. Vezieš sa dedinou v plnej bojovej pohotovosti a nevieš, čo ťa zasiahne. Je to nemysliteľné,“ rozpráva dievča.

Čoskoro musela opustiť rodný dom.

„Sprevádzala som autobus s utečencami do Ruska. Na hraniciach mi zavolali. Dobre si na tú chvíľu pamätám. „Arťomovsk sme stratili. Nesmieš sa sem vrátiť.“ Tak som sa dostala do Gorlovku a zostala tu,“ vraví Oľga.

Oľga má vo svojom útvare na starosti disciplínu. Traja jej kamaráti, z Arťomovska, s ktorými vstupovala do domobrany, už nie sú medzi živými – zomreli pri prestrelkách. „Mama plače, čo sa stane, ak aj teba zabijú? Odpovedám jej: vedeli sme, do čoho ideme,“ prízvukuje Oľga.

„Mám akýsi nový pocit. Nejde už len o ochranu územia. Je to akýsi odpor, akýsi druh hnusnej nenávisti. Čo sme tu len nevideli: mamu s dieťaťom, tu v Gorlovke, roztrhalo na kusy. Babičky, ktoré sedeli na lavičke a lúskali semiačka, tiež zasiahla a zabila bomba. Rakety dopadajú aj na chemický závod Stirol. Už si ich ani nevšímame, iba sa znervózňujeme, keď strieľajú v noci a nedajú nám spať.“

„Už neviem, čo to je Ukrajina, neexistuje pre mňa,“ priznáva. „Nevedela som, že tak budem nenávidieť modro-žltú zástavu a považovať ich za fašistov, ako naši v r. 1943,“ dodáva dievčina.

Hovorí, že si už iba ťažko vie predstaviť život v mieri. „Doma som nebola už dva mesiace. Neviem, ako sa z toho spamätám,“ uvádza dievča na záver.

30. septembra bude mať Oľga 20. rokov.

 

Originál článku: http://ria.ru/world/20140815/1020108033.html#14080971249014&message=resize&relto=login&action=removeClass&value=registration

  •  
    a podeliť sa