Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
21 augusta 2014, 11:10

Seržant Sovietskej armády Jurij Sineľščikov bol v auguste 1968 v Prahe. Ponúkame Vám úryvky z jeho spomienok na tie udalosti. 

Úplný text spomienok bol zverejnený v časopise Politické vzdelanie.

Slúžil som v 35. motostreleckej divízii, ktorá bola dislokovaná v NDR pri Postupime. V augustových udalostiach v roku 1968 konala na hlavnom smere – v Prahe. Bol som vedúcim rozhlasovej vysielačky v zostave 647 jednotlivého bataliónu spojov, ktorý zabezpečoval vedenie divízie telefonickým a rádiovým spojením.

Prvé rozhovory o vstupe sovietskych vojsk do Československa sa začali v našej divízii začiatkom apríla 1968. Spočiatku bolo vyhlásené, že 35. motostrelecká divízia môže byť dislokovaná v Československu už v máji 1968. Divízia bola sústredená 15. mája 1968 na juhu NDR pri československej hranici. Prišli tam aj iné jednotky 20. armády. Vojakom v prvý deň oznámili, že divízia sa bude dislokovať na cvičenia. Avšak nezvyčajnosť týchto cvičení bola zjavná už v prvý deň, pretože z miesta trvalej dislokácie boli vyvedení všetci vojaci a všetka technika.

Vojakom o tri dni vyhlásili o nadchádzajúcom premiestnení divízie do Prahy. Naši politickí pracovníci opodstatnili vstup vojsk do Československa potrebou boja s kontrarevolúciou. Informovali pritom, že o to žiadajú československí robotníci a roľníci.

Začala sa ideologická a taktická príprava vojakov a dôstojníkov. Zoznamovali nás s dejinami Československa, nacvičovali taktike boja v meste, pravidlám organizovania spojenia v podmienkach mesta a v horskej oblasti. Pred vojakmi a veliteľmi vystupovali dôstojníci majúci skúsenosti bojových operácií v Maďarských udalostiach z roka 1956. Títo ľudia rozprávali nielen o pozitívnych skúsenostiach, nakoľko o početných chybách, ktoré dopustilo naše velenie v tej operácii.

Batalión spojov sa od mája do polovice augusta neustále zúčastňoval na najrôznejších cvičeniach. Na korpuse tankov a inej techniky boli namaľované bielou farbou dva prekrížené pásy široké 10 – 15 cm. Urobilo sa to preto, aby sa mohla odlíšiť /vrátane aj zo vzduchu/ sovietska technika od československej.

O 23 hodine /v noci z 20. na 21. augusta/ som odovzdal v súlade s plánom operácie Dunaj do éteru podmienený signál a divízia sa pohla ku hranici. Pochod nebol jednoduchý: nočné podmienky, úzka horská cesta, niekedy v nevyhovujúcom stave. Pomohla správne nacvičená taktika: pokazenú techniku neopravovali a nevyťahovali, ale zbavili sa jej na úbočí, aby sa zbytočne nestrácal čas.

Pamätám si, ako stála dolu pod horou automobilová cisterna a na kraji cesty – vojak - vodič so zaplakanou zúfalou tvárou. Jeho stroj zhodilo dolu po neúspešnom pokuse naštartovať obrnené vozidlo BTR.

Ihneď na úsvite sme začali stretať v obciach veľa ľudí, ktorým sme vysvetlili, že prebiehajú cvičenia vojsk krajín Varšavskej zmluvy a po skončení cvičení odídeme na zimné stanovištia. Ľudia stretali vojská s obavami, ale nie agresívne. Agresia nás čakala v Prahe.

21. augusta ráno boli prebraté všetky hlavné objekty mesta pod ochranu. Vojaci divízie patrolovali na uliciach Prahy.

Na námestiach sa ustanovili tanky podľa počtu ulíc, ktoré vychádzali z námestia. Do každej ulice nasmerovali stvol tankových zbraní. Vojská sa nachádzali v automobiloch, tankoch a obrnených vozidlách. Stravovali sme sa suchými balíčkami. Aj sme tam spali.

Nakopenie techniky na námestiach a uliciach nevyzeralo pre nás výhodne. Zastrašiť takou akciou sme nemohli, ale zrodiť negatívny vzťah k Sovietskej armáde sme mohli. Technika stojaca na uliciach bola okrem toho nechránená. Raz prerazilo dievča lomom náhradný sud s mazutom na tanku T-55 a mladík podniesol v prerazenému otvoru fakľu. Ak by sa začali reálne boje, stratili by sme veľa bojových strojov.

23. augusta sa začala technika nakoniec premiestňovať do parkov. Väčšina jednotiek bataliónu spojov sa nachádzala v parku Júliusa Fučíka.

Pre naše vojská bolo značne ťažké likvidovať rozhlasové vysielačky. Niekoľko dní výkonné rozhlasové vysielačky pokračovali v protisovietskom vysielaní. Pracovali v českom a aj v ruskom jazyku. Vysielačky neustále blokovali naše divízne rozhlasové siete, v éteri zneli požiadavky, aby sme odišli domov do Ruska. Jeden rozhlasový chuligán /súdiac podľa návykov to bol radista československej armády/ sledoval rozhlasovú sieť, v ktorej som pracoval, niekoľko dní. Zvyčajne vyšiel do siete skoro ráno so slovami: „Ahoj, Stan 69 /bol to signál mojej vysielačky/, víta ťa Jozef“. Následne vymenoval signály všetkých vysielačiek pluku pracujúcich v tejto sieti a navrhol odísť do Ruska. Keď prešli naše vysielačky na náhradnú frekvenciu, našiel nás aj tam.

  •  
    a podeliť sa