Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
11 augusta 2014, 17:26

Voľby v Turecku. Erdogan. Reštartovanie

Voľby v Turecku. Erdogan. Reštartovanie

10. augusta vyhlásili nečakajúc na vyhlásenie oficiálnych údajov volieb za víťaza prívrženca tradičných islamských hodnôt 60 ročného lídra konzervatívnej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) Recepa Tayyipa Erdogana. Premiér s 11 ročnými skúsenosťami získal skoro 52 % hlasov a predbehol hlavných konkurentov. Už uznali porážku, takže druhé kolo nebude.

V Turecku volili po prvýkrát po reforme z roka 2012 roka prezidenta priamym hlasovaním. Erdogan chce v súčasnosti prerobiť tureckú ústavu a urobiť z Turecka prezidentskú republiku. Ak vezmeme do úvahy dominujúce pozície jeho strany v parlamente, malo by sa to podariť.

Voľby pozorne sledovali všetci blízki a ďalekí susedia. Na Turecko sa dnes pozerajú ako na kľúč k vyriešeniu mnohých problémov Blízkeho Východu. Od pozície Ankary v mnohom závisí rozvoj udalostí v krajinách tohto regiónu.

Tayyip Erdogan hovoril po prvýkrát v súčasných dejinách Turecka o jeho mieste vo svetovej geopolitike a o jeho úlohe ako regionálnej veľmoci a už fakticky vyviedol Ankaru na túto úroveň. Ako ukazujú dejiny, Erdogan sa nebojí vyzývať susedov.

Asi ťažko sa bude páčiť zvolenie Erdogana za prezidenta USA a NATO, ktorí stavili na jeho liberálneho oponenta, bývalého šéfa Organizácie Islamská konferencia (OIK) Ekmeleddina Mehmeta İhsanoğlu. Získal len 38,5 % hlasov. Netreba očakávať, že majúc na zreteli všetko, čo sa deje vôkol Turecka, predovšetkým na Ukrajine, Erdogan nejako kardinálne zmení svoju nezávislú politiku a bude bližší k NATO alebo k USA, je presvedčený nemecký analytik Tomaz Diez:

- Prechod z postu premiéra na prezidentský upevní pozície a moc Erdogana. Osobitné zmeny zahraničnej politiky krajiny jeho prezidentstvo neprinesie. Za Erdogana v Turecku už došlo pravdaže ku zmenám. Turecko začalo mať napríklad kritickejší vzťah k EÚ a podporilo Rusko importom potravín, ktoré prestala dodávať EÚ. Erdogan sa snaží predviesť väčšiu nezávislosť.

Vzťahy Turecka s USA a konkrétne s administráciou Obamu, nie sú veľmi dobré. Biely dom zatiahol Ankaru do irackého konfliktu, do sýrskej občianskej vojny, do operácie v Líbyi, do podpory Izraelu a do egyptskej revolúcie. Ale na akékoľvek žiadosti o pomoci Washington nereaguje a Turci už majú toho dosť, hovoria experti.

Erdogan sa zaoberal od príchodu k moci rozvojom vzťahov s Ruskom, predovšetkým v energetike. V roku 2005 oficiálne začal fungovať plynovod Modrý prúd. V roku 2010  bola podpísaná s ruskou stranou dohoda o výstavbe v Turecku prvej atómovej elektrárne. Vzájomná obchodná výmena sa zvýšila z 5 miliárd dolárov v roku 2020 do 35 miliárd v súčasnosti. Turecko je členskou krajinou NATO, ale nezaviedlo sankcie proti Rusku. Je to jediná krajina aliancie, kde médiá nenazývajú pripojenie Krymu k Rusku ako anexiu.

Oficiálne sa Erdogan stane prezidentom po 28. auguste. Ale predtým bude musieť nájsť nového premiéra. Podľa predpovedí sa im môže stať buď odchádzajúci prezident Abdula Gul, alebo blízky pomocník Erdogana, architekt celej zahraničnej politiky Turecka, súčasný minister zahraničných vecí Ahmed Davut Oglu.

  •  
    a podeliť sa