Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
3 augusta 2014, 15:34

Prvá svetová vojna: ako USA všetkých prekabátili

Prvá svetová vojna: ako USA všetkých prekabátili

Medzi júlom a augustom 1918 sa pri francúzskej rieke Marna odohrala najväčšia bitka medzi nemeckými a anglo-franko-americkými vojskami.

Jednalo sa o posledný významný útok nemeckých vojsk v prvej svetovej vojne. Ten sa skončil fiaskom a stal sa tak prológom ku konečnej porážke Nemecka. USA sa začali na vojne aktívne podieľať neskôr, než ich spojenci, z vojny ale vyťažili najväčšie výhody.

Začiatkom 20. storočia predbehli USA svojou priemyselnou výrobou celý svet a stali sa vedúcou industriálnou veľmocou. V roku 1913 vyrábali spojené štáty viac liatiny, ocele a ťažili viac uhlia, než Anglicko, Nemecko a Francúzsko spolu. Avšak o rok neskôr zasiahla americkú ekonomiku kríza. Objem výroby klesol na polovicu. Čoskoro sa ale začala prvá svetová vojna, ktorá umožnila americkú ekonomickú aktivitu výrazne zvýšiť. A to aj vďaka spolupráci s krajinami Dohody, ktoré mali vo vojne obrovské ťažkosti. Napríklad, americké výbušné a chemické látky, ako píšu historici, umožňovali hromadne zlikvidovať dovtedy nevídané počty ľudí. Vďaka bitkám na európskych bojiskách USA rýchlo bohatli.

Aj keď sa Spojené štáty so vstupom do vojny neponáhľali, bližšie ku koncu sa vo Washingtone začali obávať, že po podpísaní mierovej dohody ich nepozvú na oslavu víťazstva. V roku 1917 teda vláda prijala náležité rozhodnutie. V bitke na Marne sa zúčastnilo 85 tisíc Američanov. Vojenský historik Andrej Malov vysvetľuje, pri akých podmienkach a s akým cieľom vstúpili USA do vojny:

„Počas pomerne dlhej doby obchodovali USA so všetkými bojujúcimi krajinami. Získavali dividendy, zvyšovali priemyselnú úroveň, znižovali nezamestnanosť. Do vojny vstúpili so svojou armádou v momente, keď bolo už všetko rozhodnuté a jediné, čo zostávalo, bolo rozdeliť si vojnovú korisť.“

Ekonomická politika USA počas prvej svetovej vojny im umožnila, aby u seba sústredili 40% svetových zlatých zásob. Celkový dlh iných krajín voči Spojeným štátom dosiahol takmer 12 miliárd amerických dolárov, čo bola na tie časy kolosálna suma.

Kvôli prvej svetovej vojne sa najvýznamnejšie krajiny Európy stali dlžníkmi USA na celé dve budúce generácie. Americkí turisti hneď po skončení vojny využívali obrovský rozdiel v menovom kurze a preplnili drahé hotely v najväčších európskych mestách. Mladí Európania zase začali kopírovať Američanov a ich spôsob života, plný výdobytkov technológie, lesku a reklamy.

USA sa tým pádom nestali pre Európu len kreditormi, ale aj určovateľmi jej módy a nálady.

  •  
    a podeliť sa