Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
22 júla 2014, 13:42

Brettonwoodský systém z hľadiska súčasnej politiky

Brettonwoodský systém z hľadiska súčasnej politiky

Presne pred 70 rokmi sa v americkom meste Bretton Woods zavŕšila medzinárodná konferencia, ktorej výsledky sa stali základom nového svetového finančného systému.

V tom čase ešte prebiehala druhá svetová vojna, no lídri popredných krajín sa už zhodli na princípoch usporiadania povojnového finančného sveta.

V tom čase bol vypracovaný systém, ktorý mal zaistiť povojnové zotavenie a rozvoj svetového hospodárstva. Dolár bol vymeniteľný za zlato (35 dolárov za trójsku uncu), stanovili sa pevné parity mien členských krajín voči doláru, výraznejšie kolísanie menových kurzov bolo možné uskutočniť len prostredníctvom devalvácie alebo revalvácie. Kľúčové právomoci na zaistenie riadneho fungovania tohto systému získal MMF a Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (MBOR).

Začala sa epocha „zlatého štandardu“ a všemocnosti dolára, ktorý naň bol priamo viazaný.

Prepojenie svetového finančného systému s dolárom vytvorilo podmienky na to, aby sa USA stali hlavným svetovým finančným centrom. MMF a MBOR sa vlastne stali geopolitickými nástrojmi v rukách USA. Jedným z dôsledkov takéhoto systému sa stalo posilnenie vplyvu nadnárodných korporácií, medzi ktorými zaujali kľúčovú pozíciu práve americké spoločnosti.

Nie je náhodou, že napriek podpísaniu záverečných dohôd z Bretton Woods ich ZSSR nakoniec neratifikoval. Sovietsky zväz sa taktiež odmietol zapojiť do činnosti MMF a Svetovej banky. Moskva považovala tieto organizácie za nástroj zotročovania krajín a národov.

V 70. rokoch bol „zlatý štandard“ zrušený. Iniciovali to samotné USA. Dôvodom bolo odmietnutie amerického prezidenta Richarda Nixona v roku 1971 vymeniť doláre za zlato na základe prosby Francúzska. V súlade s brettonwoodským systémom boli USA takéto operácie povinné realizovať.

Od roku 1978 platí vo svete tzv. jamajský menový systém, ktorý sa zakladá na princípe voľnej konvertibility mien a na neustálom kolísaní menových kurzov. USD si však vo svetovom obchode zachováva naďalej kľúčové postavenie a americký Federálny rezervný systém sa vďaka svojmu vplyvu zmenil na svetovú tlačiareň. Veď po zrušení „zlatého štandardu“ prestal byť dolár istenou menou a jeho kurz sa začal odvíjať od rozsahu emisnej činnosti FRS a dynamiky cien ropy.

Dnes čoraz viac vplyvných politikov a podnikateľov vystupuje proti všemocnosti „papierového dolára“. Napríklad generálny riaditeľ francúzskej ropnej spoločnosti Total Christophe de Margerie vyhlásil, že nevidí dôvod, „prečo by sa za ropu malo platiť dolármi“. Podobné stanovisko zaujal aj predseda predstavenstva energetickej spoločnosti GDF Suez Gérard Mestrallet.

Efektívnym prostriedkom boja proti všemohúcnosti dolára môžu byť nové regionálne obchodné a hospodárske únie, predovšetkým na báze organizácie BRICS. Dohody v rámci BRICS sú založené na vzájomne prospešných politických zmluvách a sú prepracované aj z hospodárskeho hľadiska. V pozitívnom zmysle ich to odlišuje od mechanizmov, ktoré sa používajú napríklad v rámci Európskej únie.

  •  
    a podeliť sa