Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
21 júla 2014, 16:24

Uzrie rusko-čínsky vrtuľník svetlo sveta?

Uzrie rusko-čínsky vrtuľník svetlo sveta?

Generálny riaditeľ firmy Vertolety Rossii (v preklade Vrtuľníky Ruska) počas leteckého salónu vo Farnborough vyhlásil, že Rusko a Čína v blízkej budúcnosti môžu podpísať dohodu o spoločnom vývoji a výrobe nového ťažkého vrtuľníka.

Komentár odborníka Centra pre analýzu stratégií a technológií Vasilija Kašina:

Myšlienka o možnej spolupráci pri výrobe ťažkého vrtuľníka sa zrodila hneď po ničivom zemetrasení v provincii S'-čchuan, ku ktorému došlo v roku 2008. Počas záchranných prác boli vtedy využívané najťažšie vrtuľníky na svete - ruské stroje Mi-26.

Od samého začiatku rokovaní sa názory oboch strán silno rozchádzali. Rusko, napríklad, verilo, že sa mu Čínu podarí prilákať na realizáciu vlastného perspektívneho projektu ťažkého vrtuľníka Mi-46, avšak takýto návrh čínska strana nepodporila.

Obe strany sa ešte v začiatočnej etape dohodli, že vrtuľník nebude zdokonalením Mi-26, keďže tento vrtuľník je priťažký a pridrahý. Čína sa vyjadrila, že má záujem o lacnejší a jednoduchší stroj. Hranice Číny prechádzajú cez hory, púšte a moria, v ktorých sa nachádza množstvo ostrovov, vojenský význam vrtuľníka je teda viac než jasný. Spoločný projekt je napriek tomu považovaný za výhradne civilný a nemá (alebo donedávna nemal) status projektu vojensko-technickej spolupráce. Vrtuľníky Mi-26, ktoré si Peking kúpil od Moskvy po roku 2008 (jednalo sa o nákup 3 strojov, nedávno bol podpísaný kontrakt na nákup ďalšieho), sa v Číne využívajú pri hasení požiarov, záchranných operáciách, prevoze obzvlášť ťažkých nákladov a iných špeciálnych prácach.

Podľa vyjadrení zástupcov letecko-priemyselnej korporácie AVIS má Čína nakoniec záujem o vytvorenie samostatnej výroby ťažkého vrtuľníka s ruskou asistenciou. Podľa spoločnosti Vertolety Rossii musí byť ale kontrakt založený na rovnomernej spolupráci a každá zo strán by zodpovedala za vývoj a výrobu tých elementov vrtuľníka, v ktorých má technologickú prevahu. Pri takejto podmienke by ruská strana odovzdala Číne minimum svojich technológií, s čím Číňania ale nie sú spokojní.

Návšteva Vladimíra Putina v Číne v máji tohto roka dala rokovaniam o novom vrtuľníku nový impulz, avšak či tento politický impulz bude stačiť na prekonanie starých rozporov, je zatiaľ otázne. Obe strany čakajú intenzívne a neľahké rokovania.

  •  
    a podeliť sa