Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
21 júla 2014, 13:50

Úvery MMF: blaho alebo zlo?

Úvery MMF: blaho alebo zlo?

Pomôcť slabým ekonomikám a urobiť svetový finančný systém stabilnejším. Také ciele vyhlásili ideológovia Medzinárodného menového fondu, ktorý založili po skončení Druhej svetovej vojny. Ale za roky svojej existencie sa organizácia zmenila.

Po americkej depresii v 30-e roky a vojne sa dobrá idea o zaistení bezpečnosti ekonomiky pred novými defaultami stala začiatkom vzniku MMF. V súčasnosti poskytuje fond úvery a sprevádza ich celým radom podmienok. Tieto podmienky spravidla protirečia prvotnému cieľu a ešte viac zoslabujú ekonomiku krajiny, hovorí finančný expert Sergej Chestanov:

- Požiadavky, ktoré má MMF, obsahujú voľnosť pohybu kapitálu. Pre krajinu s ekonomickými problémami to vedie pravdaže k silnému odtoku kapitála. Ešte jednou dôležitou požiadavkou je rozsiahla privatizácia skoro všetkých odvetví. Ale existujú prirodzené monopoly, privatizácia ktorých je buď ťažká organizačne, alebo privedie k negatívnym následkom.

Ešte jednou podmienkou je odmietnutie štátnej podpory poľnohospodárstva. Práve túto podmienku okúsila na sebe ekonomika Mexika, ktoré sa stalo z najväčšieho exportéra kukurice importérom. Jednou z dôležitých podmienok je okrem toho vzdanie sa sociálnej podpory občanov. Mocenskí predstavitelia krajiny musia na to, aby dostali úver, znížiť sociálne dotácie, hovorí expert Absolut Banky Ivan Fomenko:

- Poľnohospodárske podniky začínajú krachovať a prestávajú existovať, ľudia zostávajú bez práce. Nedostávajú mzdy, nemôžu míňať peniaze, ekonomika sa začína spomaľovať. Všetko sa zakazuje a znižuje, aby mohla vláda šetriť. Ale klesajú pritom aj daňové príjmy, čo je jedným z hlavných zdrojov zisku. A MMF dáva vládam také podmienky, aby finanční predstavitelia krajiny znovu požiadali o úver.

MMF dosť kritizujú za otvorene proamerickú pozíciu. Dôležitosť hlasu všetkých účastníckych krajín fondu sa určuje v závislosti od vkladu, ktorý platí krajina. Prvotne sa plánovalo, že vplyv krajiny sa bude určovať silou jej ekonomiky. Na moment vzniku fondu bola ekonomika USA najväčšia. V súčasnosti ekonomiky rozvojových krajín rýchlo rastú, avšak situácia v MMF sa nemení, hovorí Sergej Chestanov:

- Rozvojové krajiny boli ochotné zvýšiť vklad do MMF a tak zvýšiť svoj podiel hlasov pri prijímaní rozhodnutí. Najaktívnejšie za to vystupuje Rusko a Čína, avšak proces sa zatiaľ nerozhýbal. Núti to mnohé krajiny vážne sa zamyslieť nad založením alternatívnych fondov.

Jednou z posledných takých iniciatív je vznik Banky rozvoja a stabilizačného fondu BRICS. Po čase môže byť konkurentom MMF. Podľa prezidenta Vladimíra Putina tieto inštitúcie pomôžu krajinám BRICS získať väčšiu nezávislosť od finančnej politiky západných veľmocí.

  •  
    a podeliť sa