Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
12 júla 2014, 16:43

Neonacisti a euromajdan: od demokracie k diktatúre?

Stepan Bandera

Stepan Bandera

Stepan Bandera

Koncom mája bola v Moskve vydaná kniha pod názvom Neonacisti a euromajdan: od demokracie k diktatúre.

Kniha má dvoch autorov, prezidenta ruského fondu Národná diplomacia Alexeja Kočetkova a politického analytika z Medzinárodnej organizácie pre monitorovanie volieb CIS-EMO Stanislava Byšokova.

Prezentácia tejto knihy sa konala počas uplynulých dní v Bruseli, Paríži a Berlíne. V piatok 11. júla prebehla prezentácia vo Varšave.

Autori zostavili analýzu vývoja ukrajinských nacionalistických ideí. No prečo bola zvolená práve takáto téma? Túto otázku sme položili Alexejovi Kočetkovovi:

- Keď sa v októbri 2012 konali na Ukrajine voľby do Najvyššej rady, väčšina pozorovateľov zažila šok. V tom čase sa po prvýkrát radikálnej nacionalistickej strane Sloboda podarilo získať podporu viac ako 10% voličov a tým aj kreslá v parlamente. Výsledky volieb za hranicami krajiny boli dokonca ešte zdrvujúcejšími, keďže nacionalistov volilo takmer 24% voličov. Nikdy predtým k ničomu takému nedošlo. Považovali sme za dôležité preskúmať tento trend, aby sme pochopili v čom je jeho podstata. Začali sme sa tomu venovať a nakoniec sme prišli k záveru, že noví ukrajinskí politici, ktorí sa dostali k moci po rozpade ZSSR, inklinovali k ultrapravicovým názorom. V minulosti presadzoval takéto názory už Stepan Bandera, ktorý sníval o zriadení monoetnického štátu Veľká Ukrajina. Na dosiahnutie tohto cieľa boli dobré všetky prostriedky vrátane spolupráce s vtedajším nacistickým Nemeckom a taktiež neľútostné vyhladzovanie všetkých národnostných menšín: Rusov, Poliakov, židov. Je nutné spomenúť krvavé nájazdy divízie SS Halič v priebehu druhej svetovej vojny či hrozný Volyňský masaker, zameraný proti Poliakom.

Zdalo by sa, že všetky tieto udalosti sú už prachom zapadnutou históriou. V roku 2010 však Viktor Juščenko podpísal nariadenie o vyhlásení Stepana Banderu za ukrajinského národného hrdinu. O jeho „veľkých“ zásluhách sa píše v školských učebniciach dejepisu. Všetko to viedlo k šíreniu nacionalistických nálad.

Ultrapravičiarom sa v Kyjeve podarilo prevziať iniciatívu od účastníkov Majdanu, ktorí vystupovali proti skorumpovanej vláde a podporovali vytvorenie spravodlivej a humánnej spoločnosti. Namiesto toho však za účasti najhorlivejších zástancov strany Sloboda (Pravý sektor) pohltil krajinu chaos, došlo k mnohým zločinom vrátane podpálenia Domu odborov 2. mája v Odese, kde plamene pripravili o život desiatky ľudí. Ultrapravičiari cynicky pomenovali túto tragédiu „piknik s šašlikom“. Téma ukrajinského nacionalizmu je veľmi aktuálna, práve preto sme jej venovali celú knihu.

  •  
    a podeliť sa