Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
7 júla 2014, 17:33

Slováci a Česi v „neznámej vojne“

Českloslovenský zbor v roku 1918

Českloslovenský zbor v roku 1918

Českloslovenský zbor v roku 1918

"Tak nám zabili Ferdinanda." Touto vetou pani Müllerovej, posluhovačky dobrého vojaka Švejka, sa začína známy román Jaroslava Haška.

Či všetci Česi a Slováci tak vlažne akceptovali správu o zavraždení v Sarajeve arcivojvodu Františka Ferdinanda, od čoho sa aj začala prvá svetová vojna? Ako v dôsledku vznikol nezávislý československý štát? Prečo dejiny Československého zboru legionárov sa stali drobnou mincou v politickej hre? Tieto témy posudzovali odborníci, ktorí sa zišli pri príležitosti 100. výročia začiatku prvej svetovej vojny v Slovenskom inštitúte v Moskve. Účastník „okrúhleho stola“, známy vojenský historik, tlačový tajomník veľvyslanectva Slovenska v RF Matúš Korba si myslí:

Stiahnuť audio file
 

Podľa názoru Matúša Korbu zabúdajú aj na ďalší údaj. Bilanciu počtu občanov Československa, ktorí bojovali v rakúsko-uhorskej armáde, a na strane Antanty – 99% oproti 1%. Ale toto jedno percento legionárov, ktorí bojovali proti nemeckým a rakúsko-uhorským útvarom, sa stalo symbolom účastí Slovákov a Čechov na prvej svetovej vojne a žiaľ, stalo sa aj drobnou mincou v politickej hre. Prečo? Doktorka hostorických vied Jelena Serapionovová o tom povedala:

- Moc v novovytvorenej Československej replike uchopili ľudia, ktorí zaujali protihabsburský postoj, organizátori vojenských legiónov v zahraničí. Je pochopiteľné, že vtedy celú pozornosť venovali legionárom, považovali ich za hrdinov. Ale na tisícky tých, ktorí splnili svoju povinnosť v bojoch o vlasť, zabudli. Po príchode komunistov v roku 1948 sa všetko zmenilo. Legionári sa stali antihrdinmi, „prisluhovačmi buržoázie“, ktorých oklamali a zatiahli do občianskej vojny v Rusku. Heroizácia legionárov sa vracia po zamatovej revolúcii roku 1989. Na Slovensku a v Čechách začali vychádzať viaceré výskumy, napríklad, o víťazných bojoch legionárov pri Zborove, Bachmači. Práve bola zverejnená práca o 16 československých generáloch-legionároch. Je pochopiteľné, že v ZSSR oficiálny vzťah voči Československému zboru bol jednoznačne záporný. Veď sa postavil proti zradcovskej Brestskej mierovej zmluve, opovážil sa neuposlúchnuť boľševikov a nezložil zbrane, keď postupoval Transsibírskou magistrálou do vlasti, bojoval proti červeným! Za sovietskej moci sa nespomínalo ani to, že tieto útvary vznikli pod vplyvom myšlienky slovanskej jednoty. Že v dobe prvej svetovej vojny legionári bojovali na strane ruskej armády. Že za odvahu a vytrvalosť niekoľkých účastníkov zboru vyznamenali radmi svätého Juraja všetkých stupňov, čiže dostalo sa im najvyššieho vojenského uznania v Rusku. Nikto nespomínal ani na to, že ľudová pieseň „Milý môj, zober ma zo sebou“ rozpráva o reálnych situáciách, keď slovenskí a českí legionári brali zo sebou ruské ženy, s ktorými sa oženili...

Ale čas predsa všetko dáva na patričné miesto. Aj na Slovensku, aj v Česku, aj v Rusku sa objavujú objektívne historické práce o účasti Slovákov a Čechov na „neznámej vojne“. Bola uzavretá medzivládna dohoda o opatrovaní vojenských hrobov a obnovení pomníkov zahynutým legionárom na Sibíri a na Ďalekom Východe. Áno, aj v tom dochádza k určitým incidentom. Organizujú protestné akcie tí, ktorým legionári zabili príbuzných, ba aj jednoducho komunisti z miestnych obyvateľov. Spomienky na udalosti, ku ktorým došlo pred storočím, ešte asi nevychladli.

  •  
    a podeliť sa