Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
27 mája 2014, 17:54

TEPCO začína zmrazenie pôdy okolo jadrovej elektrárne Fukušima

Fukušima 1

Fukušima 1

Fukušima 1

Operátorská spoločnosť jadrovej elektrárne Fukušima 1 – TEPCO – v júni začína vytvorenie bariéry zo zmrazenej pôdy okolo štyroch havarovaných energetických blokov, čo dovolí vyriešiť problém hromadenia a úniku rádioaktívnej vody, oznámila agentúra Kjódó.

Pred rokom odborníci navrhli vyriešiť problém hromadenia rádioaktívnej vody v podzemných priestoroch jadrovej elektrárne Fukušima 1 za pomoci bariéry zo zmrazenej pôdy. V pondelok výbor pre kontrolu za atómovou energetikou vcelku schválil začiatok realizácie tohto projektu od júna tohto roku. Štát investuje doň 32 miliárd jen (313 miliónov dolárov).

Problém nahromadenia rádioaktívnej vody naďalej je jedným z nevyriešených na Fukušime 1. V podzemných priestoroch a v cisternách sa nahromadilo asi 440 tisíc ton vody s vysokou úrovňou radiácie. Podľa odhadu odborníkov v technickom tuneli stanice je ďalších 15 tisíc ton. Množstvo znečistenej vody v podzemí každý deň rastie o 400 ton kvôli spodným vodám. Vertikálna bariéra zo zmrazenej pôdy dovolí vytvoriť priehradu, ktorá nepustí spodné vody do podzemných priestorov. Pre to na dĺžke 1,5 km okolo štyroch havarovaných energetických blokov do zeme vertikálne zahĺbia potrubie, do ktorého budú prečerpávať mraziaci roztok.

Prečo sa to stále stáva na Fukušime?

Nie je to rétorická otázka. Samozrejme havarovaná jadrová elektráreň je najnebezpečnejším technogenným objektom na planéte. Japonci prežili atómovú haváriu, ale vlastnými akciami ju premenili na katastrofu. Treba sa veľmi snažiť, aby takmer každý týždeň vznikalo toľko problémov v jednej považovanej za vysoko technologickú krajine.

Doteraz nie je jasné, čo sa robí s roztavenými reaktormi, s tak zvaným reactor core – aktívnou zónou jadrového reaktora. Napríklad, naši vedci už v roku 1988 takmer 100-percentne vedeli, čo sa robí s palivom Černobyľskej jadrovej elektrárne. Aj keď treba priznať, že podmienky v Černobyli a na Fukušime sú rôzne.

Aby na Fukušime, ktorá znepokojuje celý svet, bolo čo najviac skúsených rúk, Japonsko by malo veľmi vážne pouvažovať nad otázkou medzinárodnej pomoci. A predovšetkým poprosiť o ňu Rusko, pretože máme unikátne skúsenosti z analýzy, prognózovania a likvidácie následkov ťažkých havárií na jadrových objektoch.

  •  
    a podeliť sa