Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
18 mája 2014, 11:10

Skleník na Marse nie je utópiou

Skleník na Marse nie je utópiou

Na Marse plánujú experiment, pri ktorom v skleníku, skúsia pestovať rastliny (Mars Plant Experiment, MPX). NASA vyhlásila súťaž na dodávku komponentov, do súťaže sa prihlásilo 58 vedeckých kolektívov z celého sveta.

Odborníci si vyberú 10 z nich. Zoznam bude zverejnený v júni. Ruskí vedci navrhli neutrónový detektor, ktorý reaguje na vodu.

Skleník pripevnia na povrch sondy, ktorá sa v polovici r. 2020 vydá na Marsu, kam dorazí začiatkom r. 2021.

V priebehu leta sa pôda na rovníku Marsu nahreje na zhruba 20 stupňov Celzia. Zdalo by sa, že by sme semená mali posadiť priamo do pôdy a zakryť fóliou. Mohli by sme ich polievať napr. vodou zo Zeme. Rastlina však, aj keď nezamrzne v noci, aj tak zahynie. Atmosféra Marsu pozostáva z oxidu uhličitého a neobsahuje kyslík, ktorý rastliny potrebujú v noci. Dodajme, že tlak je na Marse 160x nižší ako ne Zemi. Preto je veľmi nepravdepodobné, že by za takých podmienok prebiehala fotosyntéza. Otvorený skleník tiež predstavuje isté riziko, pri ktorom sa život zo Zeme pokúsi preniknúť do prostredia Marsu.

Skleník bude plne hermetický. Do skleníka zavrú 200 semien Arabidopsisu, vodu a vzduch. Po pristátí sondy na Marse sa zapne ohrev skleníka, k semenám sa dostane voda. Za 10 až 15 dní sa objavia klíčky, po celú dobu sa sonda nebude hýbať. Vedci budú na základe fotografií porovnávať rast so skupinou rastlín, ktorá rastie na Zemi. Vo výsledku sa dozvieme, ako vplýva na rast príťažlivosť Marsu, ktorá je iba 30% zo zemskej, svetlo alebo radiácia. Po zisku potrebných údajov vedci prestanú ohrievať skleník, rastliny samozrejme zamrznú.

Prečo namiesto trávy neskúsime vypestovať hneď semená hrachu, ktorý by sa zišiel ďalším návštevníkom Marsu? Hrach nie je natoľko pripravený na vplyv nepriaznivých faktorov. Skúsenosti s pestovaním trávy však môžu uplatniť na viacero druhov rastlín, ktoré majú podobné vlastnosti.

Mimochodom, Arabidopsis, môžeme pokojne označiť za vesmírnu rastlinu. Experiment s rastlinou sa konal už na ruskej orbitálnej stanici Saľuť-7 v r. 1982. Do špeciálneho potravinového gélu v kontajnery nasadili semená rastliny. Kvet vyrástol, kvitol a z rastliny vzišlo ďalších 200 semien, ktoré kozmonautka Svetlana Savická priviezla na Zem a podrobili sa ďalším výskumom.

Dovtedy vo vesmíre pestovali ľan, hrach, pšenicu, orchideu. Žiadna z týchto rastlín však neabsolvovala v beztiažovom stave celý životný cyklus. Táto skromná rastlina však áno.

  •  
    a podeliť sa