Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
12 mája 2014, 17:25

Pohraničné strasti Kyjeva

Pohraničné strasti Kyjeva

Mocenskí predstavitelia Kyjeva posudzujú možnosť zavedenia vízového režimu s Ruskom. Ponúkame Vám názor Petra Iskenderova.

Štátna hranica medzi Ruskom a Ukrajinou existuje od 24. augusta 1991 – odvtedy, ako vystúpila Ukrajina zo zostavy vtedajšieho ZSSR. Zodpovedá administratívnej hranici medzi Ruskom a Ukrajinou sovietskeho obdobia okrem Krymu, ktorý sa pripojil k Rusku v tomto roku. Pozemná časť hranice je najdlhšou v Európe: 1974 kilometrov. Medzi Ruskom a Ukrajinou existuje dnes bezvízový režim. Funkcie pohraničnej kontroly sú v prvom rade v podobe colného režimu.

Ukrajinská strana nenastoľuje otázku o prehodnotení platných pohraničných dohôd po prvýkrát. O zavedení vízového režimu začali hovoriť v Kyjeve ešte koncom roka 2005 – kedy boli zaregistrované na Ukrajine iniciatívne skupiny na usporiadanie referenda o vstupe krajiny do NATO. Moskve a Kyjevu sa okrem toho tak ani nepodarilo vyriešiť otázku o rozdelení vodného priestoru v Kerčenskom prielive. Ukrajina fakticky odmietla plniť zmluvu podpísanú v roku 2003, ktorá vyhlásila Kerčenský prieliv a Azovské more za „historické vstupné vody“ oboch krajín a navrhla ich spoločné využitie. Kyjev bol nespokojný, že zmluva dovoľovala Rusku nepúšťať do Azovského mora vojenské lode USA a iných krajín NATO.

Práve kurz určitých ukrajinských kruhov na euroatlantickú integráciu vysvetľuje prianie Kyjeva sprísniť pohraničný režim s Ruskom. Preto snahy dnešných kyjevských predstaviteľov moci vybudovať na hranici s Ruskom „železnú oponu“ budú zjavne pokračovať. V Kyjeve sa zjavne snažia vstúpiť do NATO a EÚ s protiruskými heslami a heslami proti Rusom.

Poradca prezidenta Ruska pre otázky regionálnej ekonomickej integrácie Sergej Glazjev vo svojom komentári možného rozvoja situácie vo vzťahoch Ruska a Ukrajiny v interview pre agentúru RBC zdôraznil, že možné zrušenie rusko-ukrajinskej zóny voľného obchodu na iniciatívu mocenských predstaviteľov Kyjeva, bude stáť Ukrajinu približne 30 miliárd USD. Znamená to, že do roka 2018 bude potrebovať zahraničnú pôžičku vo výške vyše 100 miliárd USD. „Trikrát to presahuje objem finančnej pomoci na nadchádzajúcu päťročnicu vyhlásený EÚ, USA a MMF“, - podotýka expert. Preto môžu protiruské „pohraničné strasti“ iniciované Kyjevom priniesť obrovské finančné straty nielen samotnej Ukrajine, ale aj celej Európe.

  •  
    a podeliť sa