Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
28 apríla 2014, 15:25

Arktída si vyžaduje zodpovedný vzťah

Arktída si vyžaduje zodpovedný vzťah

Dve najväčšie ropné spoločnosti Rosnefť a ExxonMobil zahájili geologický prieskum úsekov v Karskom mori.

Hĺbka Karského mora v skúmanej zóne činí 545 metrov a je tu pritom ťažká ľadová situácia a teplota do mínus 46 stupňov Celzia. Arktída je ale tým nemenej lákavá, aby sa jej len tak vzdať, domnieva sa expert ruského Centra strategických hodnotení a prognóz Sergej Griňajev:

- Dnešná civilizácia stojí na prahu vyčerpania zdrojov, predovšetkým ropy. Je potrebný prieskum nových regiónov planéty, kde by sa mohla ťažiť ropa. A jedným z takých regiónov je Arktída. Na základe dnešných údajov sú tam sústredené veľké ložiská uhľovodíkov a nielen ich. Ide taktiež o obnovované zdroje.

Dnes sa hlavné regióny ťažby ropy nachádzajú v permanentnom chaose. Na Blízkom východe sú rôzne konflikty, ktoré nepomáhajú obchodu. V tejto súvislosti je ťažba surovín drahšia. A to je ešte jednou príčinou dnešnej pozornosti k Arktíde. Arktický región je dnes v geopolitickom aspekte pomerne spokojný.

Pre Rusko je Arktický región jedným z priorít. Experti sa domnievajú, že Moskva môže rozšíriť o päť až sedem rokov svoju prítomnosť tam do rozsahu zafixovaného v 30-40 roky minulého storočia, kedy Sovietsky zväz najenergickejšie osvojoval severné územia.

Ruský arktický program je v záujmoch mnohých účastníkov globálneho trhu, hovorí viceprezident Centra strategických komunikácií Dmitrij Abzalov:

- V súvislosti s topením ľadu sa rozširujú dopravné možnosti predovšetkým Severnej námornej cesty. V posledné roky ju už začali využívať v komerčnom režime. Treba pritom podotknúť, že čo sa týka celého radu ekonomických ukazovateľov, je oveľa výhodnejšia než dnešné trasy.

Pripomenieme, že teraz je hlavným kanálom prepravy tovarov po trase východ – západ takzvaná južná trasa – buď cez Perzský záliv do Stredozemného mora, alebo cez juh Afriky.

Cez Severnú námornú cestu je preprava oveľa kratšia. Hlavná časť trasy prechádza okrem toho cez územie jednej krajiny, čo vážne znižuje náklady spojené s frachtovaním.

Na arktickom priestore sa otvárajú tak obrovské možnosti pre rozšírenie medzinárodnej spolupráce.

  •  
    a podeliť sa