Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
22 apríla 2014, 12:50

Nabokov: „Rusko je vždy so mnou“

Nabokov: „Rusko je vždy so mnou“

22. apríla sa narodil jeden z najznámejších spisovateľov ruskej emigrácie Vladimír Nabokov: najeurópskejší a zároveň najviac ruský. Jeho knihy v anglickom jazyku sú známe nemenej ako ruské.

„Moja hlava rozpráva po anglicky, moje srdce – po rusky a moje ucho – po francúzsky“, - tak hovoril autor Lolity o sebe. Práve on mohol vysvetliť zahraničným čitateľom, čo je to ruská nostalgia.

Spisovateľ Vladimír Nabokov sa zjavil na svet v aristokratickej rodine známeho ruského politika Vladimíra Dmitrijeviča Nabokova. V dome sa rozprávali v troch jazykoch: ruskom, anglickom a francúzskom a preto ich spisovateľ dokonalo ovládal z detstva. Prvé roky strávil Nabokov v Peterburgu, tam začal aj svoje vzdelanie, v ktorom následne pokračoval v Cambrigde. Nabokov rád písal básne a chytal motýle. Zanedlho pred revolúciou v roku 1917 vydal za svoje peniaze v Peterburgu zbierku svojich básní.

Revolúcia prinútila Nabokových odísť na Krym a následne v roku 1919 emigrovať do Európy. V marci 1922 bol zabitý otec spisovateľa a odvtedy začína Nabokov sám zarábať na život hodinami anglického jazyka a v berlínskych denníkoch a vydavateľstvách organizovaných ruskými emigrantmi sa zjavujú jeho prvé poviedky. Spisovateľ sa čoskoro oženil na Viere Slonimovej a končí svoj prvý román Mášeňka.

Práve v Mášeňke vznikla téma nezvratne strateného Ruska ako obdoby strateného raja a ako šťastia mladosti. Nabokov získal teda svoju prvú slávu vďaka ruskej nostalgii, keď sa mu ju podarilo stvárniť tak, že sa stala prístupnou zahraničným čitateľom.

Za európske obdobie boli napísané skoro všetky najlepšie knihy Nabokova, ktoré podpisoval pseudonymom Sirin. Do roka 1937 napísal 8 románov v ruskom jazyku nepretržite komplikujúc svoj autorský štýl a smelo experimentujúc s formou. Knihy Obhajoba Lužina, Dar a Pozvanie na popravu sa stali skvostami ruskej literatúry.

Nacistickí mocenskí predstavitelia v Nemecku likvidovali koncom 30 rokov ruskú diaspóru v Berlíne. Život tam Nabokova so ženou – Židovkou nebol možný a rodina odchádza do Paríža. Po zahájení Druhej svetovej vojny emigruje do USA. Nabokov chápe, že stratil svojho ruského čitateľa a jedinou možnosťou pokračovať v tvorbe bol prechod na anglický jazyk. Odvtedy píše iba v anglickom jazyku. Výnimkou bol iba preklad Lolity do ruštiny a jeho životopis Iné brehy.

V Amerike Nabokov naďalej nielen písal, ale sa aj zaoberal entomológiou. Objavil 20 nových druhov motýľov, bol autorom 18 vedeckých článkov, mal zbierku pozostávajúcu zo 4324 motýľov, ktorú daroval Zoologickému múzeu Univerzity v Lozzano.

Spisovateľ vyučoval okrem toho ruskú a svetovú literatúru, preložil Eugena Onegina a Slovo o pluku Igorovom do angličtiny, vážne sa zaujímal o šachy a zverejnil zaujímavé šachové úlohy.

Rok 1958 sa stal pre Nabokova zvratom: po prvýkrát vyšla Lolita – spočiatku v Európe a následne aj v Amerike. Prípad dospelého muža, ktorý sa strastne zamiloval do dvanásťročného dievčaťa, bol na tie časy nemysliteľný, avšak práve táto škandálna téma autora preslávila na celom svete a priniesla mu aj dosť peňazí.

Nabokov sa vrátil do Európy, žije v Montreaux, kde píše posledné romány – Bledý plameň a Ada. V roku 1977 spisovateľ zomiera. Zanedlho pred tým Nabokov na otázku dopisovateľa BBC, či sa niekedy vráti do Ruska, odpovedal: „Nikdy sa nevrátim preto, že celé to Rusko, ktoré potrebujem, bolo vždy so mnou: literatúra, jazyk a moje vlastné detstvo.

  •  
    a podeliť sa