Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
17 apríla 2014, 18:39

Putin priznal nasadenie ruských vojakov na Kryme

Putin priznal nasadenie ruských vojakov na Kryme

Kríza na Ukrajine a pričlenenie Krymu k Rusku boli hlavnou témou 12-tej v poradí priamej linky s prezidentom Putinom. Podľa slov ruského lídra Moskva nemala žiadne dopredu pripravené „plány obsadenia“ Krymu, avšak pri prijatí konečného rozhodnutia sa zohľadnila perspektíva vytlačenia Ruska z okolia Čierneho mora.

Otázky o Kryme neboli ľahké, obzvlášť ak ich dávali predstavitelia politickej opozície. Všetky smerovali k hlavnému: čo bude ďalej s Ukrajinou, s rusko-ukrajinskými vzťahmi a so vzťahmi Ruska a Západu? A kedy sa nakoniec skončí informačná vojna voči Rusku v západných médiách?

Vladimír Putin bol vo svojich odpovediach mimoriadne úprimný. Nazval ako „úplnú hlúposť“ a lož tvrdenia na Západe o tom, že Moskva sa vraj pripravuje na agresiu voči Ukrajine a inšpiruje protiukrajinské vystúpenia vo východných oblastiach krajiny. Prezident sa domnieva, že dohovoriť sa o vyriešení krízy by sa mali výlučne Ukrajinci. A zvonka sa im môže iba opatrne pomáhať.

Vladimír Putin odhalil niektoré tajnosti „návratu Krymu domov“. Povedal, že až do výsledkov krymského referenda 16. marca neprijímal konečné rozhodnutie:

- Rusko nikdy neplánovalo anexiu Krymu alebo vojenské operácie na Kryme. Naopak sme vychádzali z toho, že budeme budovať naše medzištátne vzťahy s Ukrajinou na základe vzniknutých geopolitických reálií. Avšak dúfali sme pritom, že po rusky hovoriaci ľudia budú žiť v komfortných politických podmienkach a že ich nebudú utláčať.

Ruský prezident po prvýkrát priznal, že „úctiví ľudia“, ktorí sa zjavovali na video sujetoch z Krymu, boli ruskí vojaci. Ale podľa slov Putina „naša úloha nespočívala v tom, aby tam konali v plnom zmysle ozbrojené sily. Naša úloha tkvela v tom, aby sme zaistili bezpečnosť občanov a dobré podmienky na ich vyjadrenie vôle“. Prezident podotkol, že spolu s tým súviseli rozhodnutia o Kryme aj s hrozbou vstupu Ukrajiny do NATO: „Keď sa vojenská infraštruktúra blíži k našim hraniciam, mali by sme prijať odvetné opatrenia“. V opačnom prípade by Moskva riskovala byť vytlačenou z kľúčového pre seba regiónu pri Čiernom mori.

Vladimír Putin priznal, že poslednú dobu sa úroveň vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom značne znížila. Ale nie vinou Ruska. „USA môžu konať tak, ako to robili v Juhoslávii, v Iraku a v Afganistane. Avšak Rusku nie je dovolené hájiť svoje záujmy?“

Vo Washingtone pred referendom o pripojení Krymu k Rusku predpovedali, že konanie Ruska zasiahne reputáciu ruského prezidenta. Ale stalo sa opačné: rating Putina sa do konca marca v krajine zvýšil do 72%. Jeho krymskú politiku podporuje vyše 90% Rusov. Takú podporu nemá ani jeden líder veľkej svetovej veľmoci.

Avšak reputácia západných médií v očiach väčšiny obyvateľov Ruska utrpela. Kvôli tomu, že podávali skreslenú informáciu o konaní Ruska voči Ukrajine a Krymu, sa teraz mnohí z tých, kto ich ešte nedávno považoval za vzor, pozerajú na ne ako na propagandistickú zbraň.

  •  
    a podeliť sa