Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
6 marca 2014, 18:53

Krymský gambit neoosmanistov

Recep Tayyip Erdogan

Recep Tayyip Erdogan

Recep Tayyip Erdogan

Na rozvoji situácie okolo Ukrajiny stále aktívnejšiu úlohu začína hrať Turecko. Záujmy Ankary sú v prvom rade spojené s Krymom, kde podľa údajov sčítania obyvateľstva z roku 2001 vyše 10% (asi 250000 ľudí) činia krymskí Tatári.

Oficiálny postoj tureckej vlády sa naďalej vyjadruje prostredníctvom výziev k politickému urovnaniu ukrajinskej krízy a podporeniu mieru a stability na Kryme. O tom sa mimo iné hovorilo v priebehu uskutočneného večer 4. marca z iniciatívy Ankary telefonického rozhovoru prezidenta Ruska Vladimíra Putina a predsedu vlády Turecka Recepa Tayyipa Erdogana. Ako oznámila prezidentská tlačová služba, obe strany vyslovili „istotu, že napriek agresívnym akciám radikálnych a extrémistických síl Majdanu na Kryme sa podarí zaručiť medzinárodnostný a medzikonfesionálny mier a pokoj“. To je tak povediac oficiálna, najvyššia úroveň tureckej politiky voči Krymu. Avšak na ďalšej, nižšej úrovni je možné hovoriť o pokusoch Ankary hrať vlastnú hru využívajúc v prvom rade krymsko-tatársku kartu. V značnej miere to poskytuje odpoveď na otázku o skutočných dôvodoch aktivizácie tureckej politiky na Kryme a vcelku v priestore Spoločenstva nezávislých štátov. Majú finančno-ekonomický charakter a sú vyvolané potrebou hľadania nových trhov.

Na Kryme ostražito sledujú stále aktívne zapodenie sa Turecka do záležitostí polostrova: tureckí lídri príliš často vyhlasujú jedno, myslia si druhé a robia tretie. Okrem toho terajšia aktivizácia politiky Turecka v širokom Balkánsko-čiernomorsko-kaukazskom regióne je iba formálne spojená s konkrétnymi udalosťami v tých či oných štátoch regiónu. V podstate je prejavom spoločného dlhodobého geopolitického kurzu na reanimovanie „dedičstva“ Osmanskej ríše.

Na druhej strane samostatnosť Turecka a jeho zahraničnej politiky netreba zveličovať: táto krajina pôsobí v zložitom systéme geopolitických orientačných bodov stanovených mimo iné Spojenými štátmi a NATO, pripomenula Hlasu Ruska orientálny vedkyňa Irina Zvjageľská:

- Faktory, ktoré inšpirujú Ankaru k uskutočneniu aktívnejšej politiky v regióne Blízkeho východu a postsovetskeho priestoru sú dobre zrozumiteľné. Je to snaha hrať stále aktívnejšiu geopolitickú úlohu, zdôrazniť svoju zvláštnu úlohu v islamskom svete. Avšak turecká politika má svoje medze: v prvom rade je to okolnosť, že daný štát je južným krídlom NATO a tiež má „zvláštne vzťahy“ s USA.

Nechceli by sme, aby v Ankare zvíťazili bojové nálady (už tam začali hovoriť o zablokovaní čiernomorských prieplavov a o vojenskej blokáde Krymu), veď podobný rozvoj udalostí zasadí ťažký úder skutočne dôležitým aspektom spolupráce Turecka a Ruska v energetickej, dopravnej, obchodnoekonomickej a ďalších sférach.

  •  
    a podeliť sa