Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
25 februára 2014, 16:30

Rok 1996: nikto nechcel pomáhať Bosne

Rok 1996: nikto nechcel pomáhať Bosne

Vo februári 1984 sa v Sarajeve konali XIV. zimné OH. Osem rokov po tom sa začalo zničenie mesta a jeho obyvateľov. K roku 1996 po mnohých olympijských objektoch ostali samé trosky. Straty sa odhadovali na 100 miliárd nemeckých mariek.

Vo februárových dňoch roku 1996 v predmestiach Sarajeva horeli domy: Srbi odchádzali zo svojich obvodov a podpaľovali svoje domovy, aby neprešli do cudzích rúk. Pod moslimskú kontrolu prechádzal sarajevský obvod Vogošče. Spaľovali tam všetko, čo sa nepodarilo vyviezť alebo demontovať.

Hlavný koordinátor humanitárnej časti Daytonskej dohody Carl Bildt doslova prehováral Srbov, aby ostali. Hneď po podpísaní Daytonskej mierovej dohody mnohé známe európske a americké koncerny vyslovili ochotu investovať do rekonštrukcie priemyselných podnikov Bosny a Hercegoviny.

Ale ani USA, ani Japonsko, ani arabské krajiny nepodporili svoje sľuby konkrétnymi finančnými investíciami. Do toku 1999 v Sarajeve mali investovať päť miliárd. Ale ochotných investovať do nestabilného regiónu nebolo veľa a hlavný šek musela zaplatiť Európa, ktorá aj tak vydržiavala takmer milión bosnianskych utečencov.

Počas vojny a hneď po jej skončení sa Európa snažila odhodiť na Balkán potraviny s dávno vypršanou lehotou trvanlivosti. Nakupovali za babku tovar, ktorý sa dávno povaľoval na sklade, a aby si nerobili ťažkú hlavu s jeho likvidáciou, posielali ho hladujúcim do Bosny a Hercegoviny. Po skončení bojov v obchodoch bolo možné naraziť napríklad na 15-ročné mrazené mäso. O zdravie ľudí sa nikto s podnikateľov nestaral, veď bolo možné si zarobiť milióny dolárov. Takže vo februári 1996 v Bosne zažili naozajstný boom najlacnejších a najnekvalitnejších potravín v Európe.

V Tuzle sa k tomuto času už usadila základná časť 20-tisícového kontingentu Pentagónu. Odpadu a smetia bolo viac ako dosť. A utečenci zberali pozostatky amerických jedál, aby nezomreli hladom. Izetbegovič a humanitárne fondy nemali peniaze, aby normálne uživili utečencov. Tí nešťastníci museli prehľadávať smetisko, keď im došla pomoc v podobe kondenzovaného mlieka, balíčka múky a rastlinného oleja. Smutný obraz, ak zohľadníme, že celkom nedávno títo ľudia mali vlastné domy, slušný plat a mier.

  •  
    a podeliť sa