Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
25 februára 2014, 11:52

Návrat Rakúska na Balkán?

Návrat Rakúska na Balkán?

Ku 100. výročiu vypuknutia 1. svetovej vojny slovo „revízia“ začína byť veľmi populárne na Balkáne. Sú tu aj pokusy o zrevidovanie Daytonskej dohody, aj výčitky v súvislosti s tým, že Balkán bol príčinou začiatku 1. svetovej vojny, aj návrat rakúskeho vplyvu.

Je možné, že niekto v Európe uverí rozprávaniu, o začiatku „bosnianskej jari“, ale v žiadnom prípade nie na Balkáne. Tamojšie nepokoje možno najprv mali sociálny charakter, ale na prahu volieb sa rýchlo premenili na politické. Svoju úlohu na tomto procese zohralo aj aktívne zasahovanie rakúskych úradníkov.

Vymenovaný v minulom roku za ministra zahraničných vecí Rakúska Sebastian Kurz hneď druhý deň po nastúpení do funkcie prišiel do chorvátska, aby „dal najavo, že oblasť Západného Balkánu je zahraničnopolitickou prioritou Rakúska“. Viedeň uznáva sociálny charakter nepokojov v Bosne a Hercegovine, ale vyriešenie problému vidí v novom Daytone. Kurz dokonca priamo požiadal, aby sa nastolila otázka o zmene ústavy.

Vysoký predstaviteľ pre Bosnu a Hercegovinu Valentín Inzko pohrozil zvýšením rakúskeho kontingentu v krajine a v prípade vyhrotenia situácie - zavedením vojsk EÚ. Ale ak nepokoje majú sociálny charakter, čo neustále zdôrazňujú bosnianski a európski politici, čo s tým má spoločné armáda? Armáda nezasahovala počas demonštrácií ani v Grécku, ani v Španielsku alebo Taliansku.

Catherine Ashtonová zamietla návrh Inzka o zavedení vojsk, ale ako potvrdil minister obrany Gerald Klug, rakúsky kontingent v Bosne a Hercegovine zo 190 vojakov sa v lete zvýši o ďalších 100. Na nedávnom zasadaní vlády Rakúska bolo rozhodnuté v prvej polovici roka poslať do Kosova dodatočne 130 vojakov v zostave KFOR. Celkovo tam bude 500 rakúskych vojakov, ktorí budú rozmiestnení na severe, kde vystriedajú Francúzov. Takže v Kosove a Bosne a Hercegovine Rakúsko bude mať najväčší kontingent zo všetkých krajín, ktoré nepatria do NATO. Pritom v Rakúsku organizujú vedecké sympózia, vydávajú sa knihy o 1. svetovej vojne, nakrúcajú sa filmy. To všetko sa robí, aby sa vina za vypuknutie 1. svetovej vojny uvalila na druhú strán, podľa možností – na srbskú. Nie náhodou počas nepokojov v Bosne a Hercegovine bol podpálený práve štátny archív, kde sa uchovávali najcennejšie dokumenty z doby Rakúska-Uhorska.

Vyzerá to tak, že nielen pripomíname 100. výročie začiatku 1. Veľkej vojny, ale tiež vidíme, že týchto 100 rokov akoby ani nebolo. Situácia sa veľmi ponáša na rok 1914. Rakúsko znovu hrozí armádou, Nemecko vyvíja nátlak na Srbsko a žiada, aby Srbi zmenili svoju predstavu o dejinách a pohľad na budúcnosť svojej krajiny.

  •  
    a podeliť sa