Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
24 februára 2014, 13:56

USA bojujú za Irán

USA bojujú za Irán

Osud nemilovaných štátov Amerikou je smutný. A na prvom mieste na „čiernom zozname“ Washingtonu je už skoro 35 rokov Irán.

Odvtedy, ako prerušili obe krajiny v roku 1980 diplomatické vzťahy, celý svet sa domnieva, že USA robia všetko, aby zmietli svojho nepriateľa z povrchu zeme. Ale ak sa zamyslieť, USA jednoducho nechcú, no robia všetko, aby sa splnili všetky geopolitické sny Teheránu.

V Afganistane, keď bol už Irán pripravený sám bojovať s veľkými nepriateľmi šiítov – Talibanom a dokonca organizoval rozsiahlu mobilizáciu, USA a NATO sa poponáhľali túto čiernu prácu urobiť namiesto neho. A tradičné sféry vplyvu dostal Teherán bez boja. Presne taký istý scenár bol rozohraný pomocou pomerne skúsených diplomatov a špiónov už v prospech Iránu aj v Iraku: USA po likvidovaní režimu Saddáma Husajna aktívne pomohli prieniku do Iraku proiránskeho šiítskeho režimu.

Avšak v januári 2002 prezident USA George Bush nečakane vyhlasuje Irán za časť „osi zla“. Ako spomínal americký diplomat Ryan Crocker v interview pre New Yorker, „iba jedno slovo vo vystúpení prezidenta zmenilo priebeh dejín“. Ale iba nie vzťahy oboch krajín. Sú svedectvá, že iránsky generál Qassem Suleimani pomáhal USA vo výbere šiítskych kandidátov do prvej vlády Iraku. Prezidentom Iraku sa stal proiránsky naladený kurdský politik Jalal Talabani. Premiérom – šiít Nouri al Maliki.

Keď sa vzťahy celkom pokazili, iránsky vplyv bol už taký veľký, že Američania nemohli zadržať Suleimaniho počas jeho príchodu do „zelenej zóny“ Bagdadu a neskôr prepustili zadržaného v Iraku generála iránskych špeciálnych služieb Moshena Chizariho. Pravdepodobne, nie bez podpory Teheránu trvalo iracké vedenie na vyvedení vojsk USA z tejto krajiny.

Teraz sa to isté opakuje v Afganistane. Zdá sa, že USA vôbec nie sú proti tomu, že Irán platí obrovské peniaze vedeniu tejto krajiny a prvým viceprezidentom Afganistanu je proiránsky naladený šiít. A nakoniec, USA zjavne ako bonus pre Teherán trvajú na tom, aby po roku 2015 zanechali v krajine svojich vojakov, aby efektívne naďalej odpútavali miestnych džihádistov od likvidovania šiítov.

Avšak Teherán, ako sa zdá, amerických vojakov v Afganistane už viac nepotrebuje. Irán, ktorý má zmluvy o strategickom partnerstve s Irakom a aj s Afganistanom, podporuje teraz takisto ako aj kedysi v Iraku pozíciu Hamida Karzaja, nepodpísať s Washingtonom bilaterálnu zmluvu o bezpečnosti. Znamená to úplné vyvedenie všetkých vojsk západnej koalície podľa „irackého scenáru“. A možno aj podľa iránskeho?

  •  
    a podeliť sa