Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
18 februára 2014, 12:10

Géniami sa stávajú k 35 rokom

Géniami sa stávajú k 35 rokom

Najlepší vek na realizáciu tvorivého potenciálu je obdobie od 35 do 39 rokov. K takému záveru prišli vedci z Národného byro ekonomických štúdií po preskúmaní najvyšších bodov tvorivej aktívnosti veľkých vynálezcov a laureátov Nobelovej ceny.

V XX. storočí sa vrchol tvorivej aktívnosti novátorov trochu posunul smerom k zrelšiemu veku – z časti preto, že dnešní vedci musia preštudovať oveľa väčší objem informácie ako ich predchodcovia.

Za prvé – tkvie to vo vzdelaní, ktorý musí budúci vedec získať. Za druhé, treba čas na výskum a spracovanie údajov. Vedci – teoretici získavajú približne o štyri roky skôr výsledky než vedci – experimentátori.

Šéfredaktor časopisu Veda a život Dmitrij Zykov sa domnieva, že produktívnosť veku, o ktorý ide, je plne zákonitá:

- Vek niečo za 30, to je to, čo Francúzi nazývajú ako „skúsenosti a zodpovednosť“. Vzdelanie už je a sú aj skúsenosti práce, ak aj nie na vedúcej pozícii, ale prinajmenej nastupuje vážne uvedomenie si toho, čo sa robí. Obdobie od 30 do 40 rokov je čas, kedy má človek dosť síl a dobré skúsenosti.

Avšak to neznamená, že akýkoľvek iný vek je pre tvorivé úspechy uzavretý. Obrovský počet ľudí dosiahol tvorivé úspechy v oveľa skoršom veku. A sú ľudia, ktorí naďalej veľmi aktívne plodne pracujú až do hlbokej starosti. A nielen vo vede. V literatúre je predstaviteľov staršej generácie viac. Avšak mladosť je viac vidieť, vysvetľuje Dmitrij Zykov:

- Vek starší ako 40 sa nemusí zdať byť taký aktívny, ale nespočíva to v tom, že mozog u vedcov kostnatie, ale v tom, že je väčšia zodpovednosť a lepšie chápu možné následky svojej práce a kritickejšie sa na ne pozerajú. Mládeži je príslušný maximalizmus. Podarilo sa – hurá! Čo najrýchlejšie opublikovali, ukázali. Ale starší kolegovia sú opatrnejší.

Dnes sa veda robí aj v obrovských ústavoch a aj vo vedeckých kolektívoch a malých laboratóriách, kde pracuje od štyroch do desiatich ľudí. Sú tam zastúpení ľudia rôzneho veku. Najaktívnejšia vrstva – to sú 30 až 40 roční. A starší vedci odovzdávajú nahromadené skúsenosti. Možno sa v tomto prepojení skúseností a mladosti aj skrýva tajomstvo vedeckého úspechu.

  •  
    a podeliť sa