Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
15 februára 2014, 11:32

Očarujúci pútnik

Očarujúci pútnik

Pred 25 rokmi sovietska armáda opustila Afganistan. Doteraz však pokračujú pátrania po nezvestných vojakoch. Nikolaj Bystrov padol počas vojny do zajatia a stal sa osobným strážcom veliteľa mudžáhidov Achmada Šach Masudu. Teraz každoročne niekoľko mesiacov pomáha špeciálnej komisii hľadať v Afganistane bývalých sovietskych vojakov. Nikolaj Bystrov svoj život priblížil v rozhovore pre Hlas Ruska.

Nikolaj Bystrovsa narodil v r. 1964 v Krasnodarskom kraji. V 18 rokoch bol povolaný do armády. Po niekoľkých mesiacoch padol v Afganistane do zajatia. Pokúsil sa o neúspešný útek. Iba zázrakom prežil, následne sa mu po prvýkrát stretol s veliteľom Mudžáhidom Achmadom Šachom. Po druhom neúspešnom pokuse o útek sa zmieril so svojim osudom. Nikolaj sa naučil jazyk, naučil sa žiť v afganskom prostredí a nakoniec aj konvertoval na islam. Po viac ako dvoch rokov, počas príprav na ústup, Masuda ponúkol vojakom návrat do vlasti či útek, ale Bystrov sa rozhodol zostať:

Masuda nás zavolal  k sebe a povedal: „Tak, chlapi, kto chce ísť do cudziny? Kto sa chce vrátiť do ZSSR? Do ZSSR, do Ameriky, do Anglicka či do Pakistanu alebo Iraku? Ktorú krajinu si vyberiete? Všetci sa však v tých časoch báli návratu do vlasti. Všetci dvihli ruky a povedali: „My chceme ísť do Ameriky.“ Ďalší sa ozval: „Ja chcem ísť do Francúzska.“ Iba ja som ruku nezdvihol. Opýtal sa, prečo nedvíham ruku aj ja. Povedal som: „Nechcem ísť nikam, ani do Ameriky, skrátka nikam.“

Bystrov potom dlhé roky slúžil ako telesný strážca Achmada Šachu. Bez osobnej prehliadky k nemu nikoho nepúšťal: ani novinárov, ani úradníkov či priateľov. Neskôr sa oženil so vzdialenou príbuznou svojho zamestnávateľa. Teraz majú dvoch synov a dcéru, spolu s nimi žijú v Rusku. Do rodiska sa Bystrov vrátil po 11 rokoch. Ani v tom čase však na vlasť nezabudol. Nikdy som „proti svojim nebojoval“. Musada som chránil v časoch afganskej občianskej vojny.

V Rusku Bystrov pracuje v Komisii pre záležitosti zahraničných vojakov. Takmer každý rok strávi niekoľko mesiacov v Afganistane. V Afganistane hľadajú hroby nezvestných sovietskych vojakov a ich pozostatky vracajú späť do vlasti:

Chcem nájsť všetkých. Ich telesné pozostatky chcem vrátiť ich príbuzným. Aby mali ich rodičia pokoj v duši z toho, že ich syn sa vrátil, aj keď nie živý a môžu ho normálne pochovať. Vyznám sa v Afgancoch, poznám ich zvyky a mentalitu. Kým so mnou budú spolupracovať, neprestanem to robiť. Viete, kým nie je pochovaný posledný vojak, tak sa vojna neskončila. Ja chcem túto vojnu ukončiť.

Štvrťstoročie od skončenia vojny stále pokračujú pátrania po vojakoch. Nikolaj Bystrov a tí, ktorí s ním spolupracujú, sú presvedčení, že je nevyhnutné zistiť osudy všetkých, ktorí zmizli v Afganistane.

  •  
    a podeliť sa