Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
6 februára 2014, 18:30

Južná stratégia EÚ: ciele a výzvy

Južná stratégia EÚ: ciele a výzvy

Dvojdňová konferencia o otázkach prijatia stratégie EÚ v regióne Adriatického a Iónskeho mora, ktorá sa zaháji 6. februára v Aténach, je prvou takou významnou regionálnou akciou v súčasnom polročnom predsedníctve v EÚ Grécka.

Pripravené dokumenty predpokladajú, že súčasná stratégia sa bude týkať 8 štátov adriaticko-iónskeho regiónu. Polovica z nich už vchádza do EÚ (Chorvátsko, Grécko, Taliansko, Slovinsko) a druhá štvorka (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Srbsko) neskrýva svoju snahu sa tam dostať čo najrýchlejšie. Čo prinesie podobná situácia EÚ a konkrétne Grécku?

Stratégia Európskej Únie v regióne Adriatického a Iónskeho mora je dôležitým krokom v realizácii takzvanej koncepcie „koncentrických kruhov“ predpokladajúcej obrastenie jadra EÚ regionálnymi projektmi. Vzdialenosť týchto projektov od Bruselu súvisí pritom so špecifikom vzťahov EÚ s tými alebo inými členskými krajinami. Maximálny (hoci a nie absolútny) stupeň spolupráce sa dá pozorovať na príklade Vyšehradskej skupiny – všetci členovia ktorej už vchádzajú do EÚ. Menej integrovaným do štruktúry a programu EÚ je Severná dimenzia v dôsledku nachádzania sa tam nerozhodnutého Islandu a takisto nutnosti pre Brusel spolupracovať v tomto regióne s Moskvou. Ešte jedným „koncentrickým kruhom“ je Východné partnerstvo, účastníci ktorého majú zatiaľ ďaleko nielen do členstva v EÚ, ale aj do štatútu oficiálneho kandidáta do tejto organizácie.

V dôsledku „koncentrických kruhov“ EÚ obsadila Stratégia v regióne Adriatického a Iónskeho mora predbežné miesto. Veľmi pestrú zostavu má osmička – problémové Grécko, okolo krízové Slovinsko a Taliansko, mnohoročný európsky vyvrheľ Srbsko a tradične nejednoznačné Albánsko.

Osobitné miesto má pravdaže Grécko, hovorí expertka Oľga Butorinová:

- Grécko kedysi dobrovoľne vstúpilo do EÚ a súhlasilo s odovzdaním časti národnej suverenity nadnárodným orgánom. Už potom samo narušilo rad predpisov. Napríklad vstúpilo do eurozóny, keď poskytlo zlú informáciu o stave svojej ekonomiky. Treba za to pravdaže platiť.

Ale nehladiac na všetky problémy vo vzťahoch Grécka a EÚ, posledné nemôže nepočítať s Aténami ako s historickou a geopolitickou protiváhou Turecku. Juhovýchodné hranice EÚ zostanú v najbližšie roky na západnej hranici Turecka – a treba ich upevniť, na čo aj bude potrebná pomoc Grécka, za čo EÚ zaplatí.

Takže snaha Grécka pretlačiť do EÚ vlastné regionálne projekty má šance na úspech.

  •  
    a podeliť sa