Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
4 februára 2014, 14:13

Autonómia Podkarpatskej Rusi môže byť reálnosťou

Autonómia Podkarpatskej Rusi môže byť reálnosťou

Hlava verejnej organizácie Národná Rada Podkarpatskej Rusi /NRPR/ Nikolaj Starosta informoval o liste Rusínov Pokarpatskej Rusi poslancom Najvyššej Rady a prezidentovi Janukovyčovi, so žiadosťou splniť požiadavku referenda z roka 1991 a poskytnúť Podkarpatskej Rusi autonómiu.

Nebol by taký krok dodatočným detonátorom k rozpadu krajiny, alebo je federalizácie? Ponúkame Vám názor experta z Ústavu krajín SNŠ Kirila Frolova:

- Považujem požiadavky Rusínov za celkom spravodlivé. Avšak nezávisle od toho, v zostave akého štátu sa nachádzali Rusíni – Maďarska, Rakúska-Uhorska, alebo Československa – príbuzenstvo s Ruskom pretrvávalo. Duchovným lídrom Rusínov je dnes bojovník za ich práva Dmitrij Sidor, kňaz Moskovského patriarchátu. Je známy tým, že založil svoj dom a na získané zaň prostriedky postavil v centre Užhorodu veľkolepý chrám a misionárske centrum. Odsúdili ho. Za čo? Za separatizmus a za to, že žiadal splniť vôľu 72% národa, ktorý sa na referende v roku 1991 vyslovil za autonómiu Podkarpatskej Rusi. Rozhýbe autonómia politickú situáciu v regióne? Naopak, iba stabilizuje. Veď u národných skupín žijúcich tu, sú polárne nálady. Rusíni nechcú mať nič spoločné s ideami Euromajdanu.

Nakoľko sa môže dnes, počas najostrejšej krízy, uskutočniť idea autonómie Podkarpatskej Rusi? A tu je názor hlavy Kyjevského centra politických štúdií a konfliktológie Michaila Pogrebinského:

- Pozoruje sa aktívnosť akejsi časti Rusínov. Nezastupujú región celkovo, ale iba svoju národnú komunitu a veľmi dávno sa snažia o autonómiu. Nepovažoval by som ich iniciatívu za dôvod zahájenia rozkolu krajiny. Jednoducho preto, že je málo pravdepodobné prijatie teraz požiadavky o autonómii, hoci sú aj motívy Rusínov pochopiteľné. Nechcú byť súčasťou regiónu kontrolovaného z Galície, kde prekvitá ukrajinský nacionalizmus, kde v tieto dni obsadili budovy miestnych administrácií. Rusínov ľaká, že k moci prídu radikálni nacionalisti, tí samí, čo ich považujú za nepriateľov Ukrajiny.

Čo sa týka práva na autonómiu, v zásade sa môže stať reálnosťou v novej Ústave. Malo by tam byť zakotvených viac práv nielen regiónov, ale aj národnostných menšín. Avšak zatiaľ tak tomu nie je. Aktívnosť Rusínov objektívne núti k zmenám štátneho zriadenia, k novej Ústave, pretože platná môže, ako sa zistilo, priviesť k takým nepekným činom, ktoré dnes s hrôzou pozorujeme...

  •  
    a podeliť sa